V lete stúpa riziko hnačiek, možno im však predchádzať

BRATISLAVA 18. júla (WEBNOVINY)

V letných mesiacoch z viacerých dôvodov hrozí vyššie riziko akútnych hnačkových ochorení.

Horúce letné počasie predisponuje množenie niektorých ochorenie vyvolávajúcich
baktérií a vírusov a počas dovolenkovej sezóny treba myslieť aj na takzvanú cestovateľskú hnačku a otravy hubami.

Ako na dnešnej tlačovej konferencii uviedol riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava (DFNsP) Ladislav Kužela, na Oddelení urgentného príjmu (OUP) v letných mesiacoch denne vyhľadá pomoc 15 až 20 pacientov s hnačkami rôzneho pôvodu. Predovšetkým u malých detí to môže znamenať závažné zdravotné riziko.

Podľa primára OUP Marcela Brennera do ambulancií zvyčajne zavítajú pacienti s akútnou hnačkou, ktorá môže viesť k masívnym stratám vody a minerálov v organizme. Tie sa za normálnych okolností takto z tela nedostávajú.

"Tieto straty majú následne dopad na fungovanie mnohých orgánov a preto pacienti trpia okrem hnačky často aj výraznou únavou, bolesťami brucha, svalov a hlavy. Vzhľadom na znížený obsah vody v tele deti menej močia, sú bledé, trpia nechutenstvom, môžu mať zvýšenú telesnú teplotu. Nezriedka je postihnutý aj žalúdok a súčasne s hnačkou vracajú,“ opísal.


Ochorenia ohrozujú predovšetkým deti

Horúce letné dni predstavujú ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie mikroorganizmov, najmä baktérií. Teplo, slabá hygiena, zlé skladovanie a nedostatočné tepelné spracovanie potravín a kontaminovaná voda predstavujú riziko vzniku hnačkových ochorení. Leto a dovolenková sezóna sa zároveň už tradične spájajú s cestovaním.

"Cestovanie do exotických krajín môže byť spojené s väčšími rizikami hnačkových ochorení a výskytom 'exotických' parazitárnych ochorení,“ upozornila gastroenterologička Iveta Čierna.

Hnačky môžu spôsobovať rôzne vírusy, baktérie, toxíny alebo chyby v stravovaní. V lete sa najčastejšie možno stretnúť s pôvodcami črevných infekcií ako sú enterotoxické E. coli, salmonely a baktérie z rodu Campylobakter. Tie pochádzajú z potravín živočíšneho pôvodu, najmä z mäsa, vajec a iných nedostatočne tepelne spracovaných produktov. K pomnoženiu vírusov a baktérií v potravinách môže dôjsť prenosom kontaminovanými rukami alebo nesprávnym skladovaním potravín. Vírusové a bakteriálne ochorenia ohrozujú predovšetkým najmenšie deti, ktoré sa veľmi rýchlo dehydratujú. Netreba zabúdať ani na hnačky a tráviace ťažkosti spojené s požitím húb.

O hnačke možno hovoriť vtedy, ak má stolica väčší objem, je riedka až vodnatá, výrazne zapáchajúca a frekvencia vyprázdňovania je priemerne viac ako päť ráz denne," vysvetlila gastroenterologička Iveta Čierna. "Pri hnačke nastáva porucha vstrebávania tekutín, veľké množstvo tekutín spolu so soľami odchádza stolicou a dieťa je ohrozené dehydratáciou. Čím je dieťa menšie, tým väčšie je riziko dehydratácie. Nedostatok tekutín v cievnom riečisku môže mať závažné dôsledky: rozvrat vnútorného prostredia, poruchu cirkulácie až zlyhanie srdca,“ upozornila.


Dôležitá je úprava stravy

Základom liečby každej hnačky je dostatočný prísun tekutín. Na rehydratáciu u detí sú určené špeciálne rehydratačné roztoky, ktoré do tela dodajú nielen vodu, ale obsahujú aj glukózu a dôležité soli, ktoré sa pri hnačke z organizmu strácajú. Niektoré sú obohatené aj probiotikami. Ako náhradu rehydratačných roztokov je vhodné u väčších detí použiť minerálne vody. Súčasťou liečby sú probiotiká, zdraviu prospešné baktérie, ktoré sú nápomocné pri úprave črevnej flóry na vytlačenie choroboplodných mikroorganizmov, pôvodcov hnačky.

Dôležitá je úprava stravy. Vhodné sú potraviny, ktoré stolicu zahustia - vývar z mrkvy, varená mrkva, ryža, banán, prípadne strúhané jablká. Čo sa týka prevencie, treba klásť dôraz na zvýšenú hygienu, nepiť v zahraničí tečúcu pitnú vodu z vodovodu vylúčiť chladené nápoje s kockami ľadu. Treba sa vyhýbať mliečnym výrobkom a konzumácii potravín, ktoré sa rýchlo kazia, napríklad majonézovým jedlám, tepelne neupraveným jedlám či polotovarom.

Okrem akútnych hnačiek infekčného pôvodu, ktoré zvyčajne trvajú sedem až desať dní, existujú aj chronické hnačky. Tiež môžu byť sprievodným znakom iného ochorenia. U najmenších detí v dojčenskom veku býva často prejavom alergie na bielkovinu kravského mlieka alebo intolerancie laktózy. U starších detí môže byť hnačka prejavom malabsorpčného syndrómu - celiakie či syndrómu dráždivého čreva. Môže však sprevádzať aj závažné ochorenia, akými sú chronické nešpecifické črevné zápaly - Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída.