V kráľovstve tabaku

Máloktorý z návštevníkov exotického ostrova, ktorého brehy obmývajú z jednej strany búrlivé vody Atlantického oceánu a zo strany druhej ihravé vlny Karibského mora, nevyužije možnosť navštíviť jednu z viacerých tovární na výrobu cigár. Dominikánska republika patrí medzi najväčších exportérov tejto "metly ľudstva".

Sotva sa rozbrieždilo, nasadala som do autobusu, ktorý už mal svoje najlepšie roky za sebou. Vyhliadka na trojhodinovú jazdu po cestách, ktoré len s prižmúrením oboch očí zodpovedajú európskemu štandardu, mi optimizmu nedodala. Veľmi skoro som zistila, že v tejto krajine nijaké dopravné predpisy neplatia. Nijaká plná čiara, nijaký zákaz predchádzania, nijaké obmedzenie rýchlosti. Jednoducho, žiadne značky. Vozovka patrí všetkým. Autobusom, autám, motorkám, koňom aj oslom. Len bicykle tu nevidieť. A nad týmto chaosom sa ozýva kakofónia klaksónov. Zakaždým, keď sa niektorý z vodičov rozhodol svojho súpútnika predbehnúť, zatrúbil. Štvornohí účastníci cestnej premávky na tento hluk nereagujú. Zatiaľ čo cudzinec sa strhne, oni pokojne pokračujú vo svojej ceste. Napriek tomu, že kdesi vovnútri vo vás hlodá pocit strachu, či sa niečo nestane, je jazda naprieč ostrovom zážitok, na ktorý nezabudnete. Človek má pocit, že celý život v Dominikánskej republike sa odohráva popri cestách. Lemujú ich stánky s čerstvým ovocím, doma upečeným chlebom, na provizórnych hákoch visia kusy mäsa, ku ktorému sa pokúšajú dostať cez obranný val domorodcov muchy a iný hmyz. Vari takéto mäso niekto aj kúpi?

Obďaleč traja čokoládovo sfarbení mladí muži ponúkajú voňavý guláš. Náš sprievodca, ktorý sa napriek svojej subtílnej postave hrdo nazýva Rambo III., okamžite upozorňuje, že kúpiť si z neho za tanierik je riskantné. Ako keby o tom niekto z nás vôbec uvažoval. Popri ceste sa pasú kozy, pobehujú sliepky a ihravé deti. Kde-tu sa na slnku vyhrieva lenivá mačka. Šoférom tu veru niet čo závidieť. Ak dôjde k dopravnej nehode, pri ktorej sa zraní dieťa alebo nejaké zviera, nezáleží na tom, kto kolíziu spôsobil. Vinný je vždy vodič. Ani sa nenazdá a ocitne sa za mrežami. A ako nám povedal Rambo III., "väznice sú tu kruté, to radšej umrieť". Nová vláda síce má v programe zmenu justičného systému, ale je to proces zdĺhavý, a tak zatiaľ platí väzenský poriadok, zdedený z diktátorských čias.

NEVĎAK SI NEZASLÚŽI
Ako sa blížime k mestečku Santiago de los Caballeros, po pravej strane vidíme tabakové polia. Tabak je krehká a nenáročná rastlina. Jedni ju ospevujú, iní zase zatracujú. Málokto však vie, že kvitne len po zotmení. Ako keby sa pre svoju zlú povesť hanbila zakvitnúť za svetla. Semienko tabaku je veľmi malé, váži sotva desatinu miligramu. Za štyri mesiace však zrelá rastlina už váži päť kilogramov. Semeno je v parenisku asi šesťdesiat dní, kým sadenica nedorastie do výšky asi pätnásť centimetrov a nevyženie päť - šesť lístkov. Až potom sa môže vysádzať. Vo vyspelejších krajinách sa povysádza strojovo, v Dominikánskej republike, kde je veľmi lacná pracovná sila, sa tak deje ešte stále ručne. Tabak dozrieva približne šestnásť týždňov. Aby tabakové listy mali požadovanú kvalitu, počas kvitnutia sa odlamujú kvety. Vďaka tomu všetky živiny prúdia do listov. Ak chce mať hospodár zo svojho poľa či políčka úžitok, musí sa k rastline správať veľmi galantne. Po celý čas ju musí starostlivo ošetrovať, polievať, chrániť ju pred chorobami aj škodcami. Zrelosť sa pozná podľa veľkosti a zafarbenia listov od svetložltej po tmavohnedú. Zber tabaku trochu pripomína naše oberačky hrozna. Zberač postupuje od jednej rastliny k druhej, odlamuje zrelé listy, ktoré sa potom zväzujú do kytičiek. Zbierať sa začína od spodných listov. Jednotlivé druhy tabaku sa sušia rozličným spôsobom. Napríklad Virginia sa suší v uzavretých sušiarňach umelo vháňaným teplým vzduchom, ktorý cirkuluje medzi rámami so zavesenými tabakovými listami. Celý proces sušenia trvá asi týždeň. Ak sa tabak suší vo vetraných sušiarňach za prirodzených atmosferických podmienok, môže sušenie trvať až dvanásť týždňov. Potom nasleduje proces fermentácie. Enzýmy a mikroorganizmy, ktoré tabakové listy obsahujú, prechádzajú chemickými procesmi, ktoré nežiaduce vlastnosti jednotlivých druhov tabaku potláčajú a tie špecifické zasa zdorazňujú.

LEVÍ KRÁĽ
Toto všetko sme sa dozvedeli ešte skôr, ako sme prekročili prah brány fabriky v Santiago de los Caballeros. Druhé najväčšie mesto v Dominikánskej republike a hospodárske centrum severu ostrova za svoj rast a rozvoj vďačí práve tabakovému priemyslu. Nie nadarmo sa mu hovorí metropola tabaku a rumu. Podľa mienky mnohých odborníkov sa tu vyrábajú najkvalitnejšie cigary v celom Karibiku a v tom prípade aj na celom svete. Najväčšie fabriky patria do spoločnosti Compaňa Autónoma Tabacalera alebo ich vlastnia rodiny Jimenesoveov a Kelnerovcov. V Santiagu sa šúľajú aj jedny z najdrahších cigár na svete - havanské cigary značky Davidoff. V obchodoch ich však nenájdete. Dominikánska republika nemá právo distribuovať ich, dajú sa zohnať len pod rukou. Celá produkcia sa vyváža. Fabrika, do ktorej vchádzame, patrí Leónovi Jimenesovi. Aby svojmu menu nezostal nič dlžný, nad vstupnou bránou sa na nás vyškiera levia hlava. Samozrejme, leva má fabrika aj vo svojom logu. Rodina Jimenesovcov, jedna z troch, ktoré ekonomicky ovládajú celý karibský ostrov, vlastní továreň už od roku 1908. Dnes ponúka pracovnú príležitosť pre tritisícpäťsto Dominikáncov. Zámerne zdôrazňujem Dominikáncov, pretože zatiaľ čo v iných priemyselných odvetviach pracujú aj prisťahovalci, najmä z Haiti, tabakové továrne sú doménou domorodcov. Je to takmer najlepšie platená práca a žiarlivo si ju strážia. Týždenne zarábajú 1400 dominikánskych pesiet, ale sú to zaslúžené peniaze. Denná norma v pracovnej zmene, ktorá sa začína o šiestej ráno a končí o tretej popoludní, je dvestopäťdesiat cigár. Okrem dvoch tridsaťminútových prestávok len šúľajú a šúľajú

KONCERT PRE DESAŤ PRSTOV
Na rozdiel od cigariet, ktorých výroba je aj tu automatizovaná, sa cigary vyrábajú ručne. Ušúľať kvalitnú cigaru sa povyšuje na umenie. Táto šikovnosť sa vraj dedí z generácie na generáciu a je hlboko zakódovaná v génoch. Rambo III., ktorý sa priznal, že o výrobe cigár toho veľa nevie, nás odovzdal do rúk šikovného mládenca, plynulo hovoriaceho po nemecky a po anglicky. Tak plynulo a tak rýchlo, že som veru mala problém sledovať ho. Na fabrickom dvore nám povedal pár úvodných viet a už nás hnal do výrobnej haly. Niet veľa času, o chvíľu príde ďalší autobus so zvedavými turistami. Kdesi som čítala, že ženy šúľajú cigary na svojich stehnách. Naozaj? Nedočkavo som sa obzerala po výrobnej hale. Ženy tvorili vari tretinu jej osadenstva. Ale ani jedna z nich neodkrývala svoje stehienka a nepoužívala ich ako pracovný priestor. Napriek tomu to bol koncert šikovných rúk. Najprv sa vyberie menej kvalitný tabakový list, z ktorého sa ušúľa základ cigary, ktorý sa na dve hodiny vloží do lisovacieho stroja. Až potom dostane cigara slávnostný šat, ušitý z najkvalitnejších tabakových lístkov. Aby cigary nestratili nič zo svojej kvality, musia sa skladovaťpri teplote 18 až 21 stu pňov a sedemdesiatpercentnej vlhkosti. Prvými kvalitármi sú zamestnanci. Nejeden z nich v rukách šúľa jednu a v ústach cmúľa druhú cigaru.

ĎAKUJEME, ŽE FAJČÍTE
Aby zo zástupov zvedavých turistov mali aký-taký choseň aj majitelia fabriky, exkurzia sa skončila vo firemnej predajni. Napokon, existuje lepší suvenír z Dominikánskej republiky než voňavá, kvalitná cigara? Iste, všetci poznáme známe heslo Fajčenie škodí zdraviu! Nie každý sa ním však riadi. Mnohí fajčiari sa utešujú, že škodlivé sú najmä cigarety, zatiaľ čo taká voňavá cigara, to je niečo celkom iné. To je predsa čisté fajčenie bez škodlivého dechtu... Dokonca aj Sigmund Freud bol milovníkom cigár. Keď jeho sedemnásťročný synovec odmietol ponúkanú cigaru, zostal slávny strýko najprv ako obarený a potom mu kládol na srdce: "Chlapče, fajčenie je najlacnejší a pritom najúžasnejší pôžitok. Ak si už vopred povieš, že nebudeš fajčiť, môže mi ťa byť iba ľúto." A tak ma skôr pobavil než prekvapil nápis, ktorým nás v predajni vítali: Ďakujeme, že fajčíte. Jimenesovci tvrdia, že čoraz viac ľudí s nepredstieranou rozkošou prevaľuje v ústach cigary rozličných dĺžok a hrúbok. Argumentujú tým, že v rokoch 1994-1995 sa dopyt po ušľachtilých cigarách zvýšil o tridsať percent. Ich vôni a chuti podľahli muži aj ženy. Mladí aj starí, politici aj herci. Občas aj športovci, ktorí pobafkávaním oslavujú víťazstvá. Všetci, čo na to majú. Cigara jednoducho prežíva renesanciu ako kultovný objekt pôžitkárskych ľudí.

Klára Šimová