V druhom najmenšom štáte

Dokumentárne filmy, fotografie, diapozitívy obvykle skresľujú krásu exkluzívnych miest smerom k lepšiemu.
O Monaku, kam som sa po niekoľkých hodinách jazdy "dovalil" autobusom z ďalšieho malého štátika Andorry na rozhraní španielskych a francúzskych Pyrenejí, to určite neplatí. Skutočnosť totiž predčí všetky očakávania, monacká nádhera sa obrazovými prostriedkami hádam ani nedá zachytiť. Privítalo nás mesto, nad ktorým sa sotva rozbrieždilo - prišli sme tam o pol šiestej ráno. Monako má rozlohu 1,92 štvorcového kilometra, len Vatikán je od neho menší štátik rozlohou.

Obloha bola vyumývaná domodra, kľukatými úzkymi cestami sme sa dotmolili na parkovisko autobusov, ktoré leží priamo pod najvýznamnejším zo štyroch múzeí nachádzajúcich sa v tomto centre turistov. Ide o Oceánografické múzeum, vedecké pracovisko a zároveň jedno z najkrajších akvárií na svete. Ešte polospánkom prižmúreným očiam sa hneď zaránky natíska čudesný obraz: modravozelenkasté more s obchodnou a prístavnou štvrťou La Condamine, plnou jácht miestnych i cudzích boháčov, možno bohatších, ako bol bádateľ a knieža Albert 1., čo ono spomínané múzeum v roku 1910 založil. Zočil som 700 metrov dlhú a 350 metrov širokú Monackú skalu, na ktorej sa Monako usadilo, končiac prístavom. Hneď za ním sa rozťahuje do mora priamo z kopca Monte Carlo. Kdesi na západnom okraji regiónu sa štátik končí priemyselnou štvrťou Fontvieille.

ZEM JE TU VZÁCNA
Balvany mesta sú vrastené hlboko do zeme, ale i tak je všade dosť nádhernej zelene vhodne skĺbenej s domarni i palácmi. Dva rovnaké sa vám nepodarí nájsť. Staré sa kĺbi s novým nielen v jednotlivostiach - i v celom komplexe. Pôda je využitá do posledného miestečka, no i tak sa Monako a Monte Carlo nevmestilo na svoje územie a roztiahlo sa až do Francúzska. Časť Beausoleil je už rozlohou väčšie ako Monte Carlo. Ha! Dokonca i pláž Monte Carlo a hŕba športovísk sa prekotúli za hranice mesta, ktorého domy siahajú po oblakoch, pripomínajúc hongkonské mrakodrapy. Pôda však ešte vždy nestačí, je skúpa na seba, nová sa získava tak, že až do hĺbky 40 metrov sa zasypáva zeminou. Vykročil som smerom k histórii monackého štátu. Lístie šelestí vo vetríku, no jeho nežný zvuk trúfanlivo zobudí 27 tisíc obyvateľov krajiny, z ktorých len pätina má monacké občianstvo, takže je oslobodená od daní a vojenskej služby. Medzi množstvom palácov a domov sa tiesni palmami oblizovaná katedrála. Je v nej pochovaná patricijská janovská rodina Grimaldiovcov, zakladateľov Monaka. Postupne prichádzam ku Kniežaciemu palácu, obohnanému mohutnými hradbami a baštami, čo pochádzajú ešte z 13. storočia. Malebný Palais du Prince sa vytŕča nad čarovné staré mesto s kopou krivoľakých uličiek a neveľkých námestíčok, zároveň však 600 metrov nad more. Deň čo deň sa tu strieda kniežacia stráž uprostred vyrovnaných starobylých diel a nábojov, slúžiacich už len na ozdobu. A čo v paláci? Okrem iného je tam Napoleonské múzeum s tisícovkou dokumentov a spomienok na tohto svetoznámeho francúzskeho vojvodcu. Neminie vás ani prehľad dejín Monaka. Štát -lilipután si obratným manipulovaním v politike udržal nezávislosť, pričom má menovú a colnú úniu s Francúzskom. Monako má mierne zimy a leto bez ubíjajúcich horúčav, ortuť teplomera len zriedka preskočí Celsiovu tridsiatku. Vyrovnanosť bez výkyvov platí aj o politike tohto Štátu.

ULICA PRINCEZNEJ KAROLÍNY
Od paláca sa spúšťame dolu svahom do rušnejšej časti mesta. Jedna z nich ma okamžite chytí za srdce: Ulica princeznej Karolíny. Je ovešaná zástavami, iste na počesť ženy, ktorá vnukla vzhľadu tejto neveľkej, no o to exkluzívnejšej triedy, svoju koncepciu. V obchodoch si tam môžete kúpiť parfum či iný tovar označený jej menom. Princeznina ulica vyúsťuje do jednej z hlavných tepien so spústou obchodov, nazvanej podľa Grimaldiovcov. Upútal ma akoby mimochodom suvenírový obchod rodiny automobilových magnátov Ferrariovcov, ktorej predstaviteľ, v tomto prípade Enzo, nesmie chýbať vo výklade aspoň na fotografii. Radovému človeku- cudzincovi však v Monaku nakupovať neradno, patrí medzi najdrahšie štáty zemegule nielen módnym tovarom! Predajňa firmy Mercedes predáva svoje vozidlá od pol milióna do milióna frankov. Nájomné za byty je oveľa vyššie ako napríklad v Paríži, navyše rozhoduje miestna poloha. Lacnný hotel sa vôbec nedá nájsť.

Monako sa prebúdza o pol ôsmej. Moje nohy majú za sebou už dve hodiny chôdze, kým domorodci sa hojdajú na odpočinutých, čo práve vstali z postele. Mám záujem pozrieť si tropickú záhradu so stepnou a púštnou vegetáciou nad Fontvieille alebo aspoň zoologickú záhradu na západnom okraji skál, horkýže! Nestíham, hoci aj výhľad na more je prekrásny. Moje oči nezočia ani exotické kaktusy, aloe, agáve, dovezené neraz až z Mexika, na botanickú záhradu Jardin Exotique nezostáva čas, takže zbohom aj rastliny dovezené z buše. Neodpúšťam si však ďalšiu svetovú raritu: Národné múzeum hračiek a automatov, ktoré sú v prevádzke len dve hodiny denne. Dá sa tam zabudnúť na konflikty bežného života a vžiť do roly dávno prekonanej - roly dieťaťa. To však už opäť vykračujem v prítomnosti, pri nádhernom hoteli Balmoral, neďaleko za ním sa tisne do mojej blízkosti ďalší, Loews s bazénom a parkom. Využívam nevšednú službu, ktorú tu poskytujú turistom v snahe pomôcť im prekonávať výšky bez použitia vlastných nôh. Z tunela pod Kongresovým palácom sa vyveziem pouličným výťahom až do blízkosti Grand Casina. Na návrší sa pred očami otvára šírava krajiny. Pohľad na budovu je krajší od mora a spolu s Oceánografickým múzeom sa zaraďuje medzi najväčšie atrakcie krajiny. Budovu navrhol v secesnom slohu Známy Charles Garnier, inak i tvorca projektu parížskej opery. Grand Casino zdobia dve extravagantné vežičky, zdobia ho Ornamenty, nádherné a cenné i sochy umiestnené vo výklenkoch obrovského objektu.

A RULETA SA KRÚTI...
Podchodom okraja budovy prechádzame na nádherné námestie, kde je vchod do nej - Casino. Hneď vedľa stojí Café de Paris, kde ľudia za drahý groš konzumujú kávu a zákusky. Oproti peknému hotelu de Paris stojí ako monument, dno z víťazných áut súťaže Formuly 1 značky Ferrari, veď aj Monte Carlo je známe svojou Veľkou cenou, ktorá pozostáva zo sedemdesiatich kruhov, každý má dĺžku tri kilometre. Trať je samá zákruta, vraj to nie sú preteky, ale ruleta.

Grand Casino, hazardná herňa zriadená spoločnosťou prímorských kúpeľov v roku 1863, sa oficiálne otvára na pravé poludnie. Dnu vás vpustia, len ak ste slušne oblečený, neobuli ste si sandále, máte viazanku a aspoň 21 rokov. Stojím a pokúšam sa vnímať radosť i bolestné zovretia sŕdc spojených s kasínom. Okolo je prekrásny park nazvaný park samovrahov. Možno z toho dôvodu má kasíno políciu - svoju vlastnú. Po dlhej debate mi jeden z jej príslušníkov prezradil svoje tajomstvo. Policajti dlhé obdobie nachádzali mŕtvych nešťastníkovs nabitou "buksou", takže prichádzali do pochybností. Prečo teda dobrovoľne opúšťajú svet, svojich blízkych?

"Osobitne mi to nedalo pokoj," hovoril mi a pokračoval: "Raz pred svitaním som vošiel do kasínového parku a rozmačkol som si pod košeľou rajčinu. Pištoľou som vystrelil do vzduchu, ľahol  som si na zem a nehybne ležiac som držal zbraň v ruke. Za okamih sa objavil zamestnanec kasína, vopchal mi do vrecka náprsnú tašku plnú peňazí, aby Grand Casino ostalo pred verejnosťou čisté. Pre istých ľudí sme zariadili nepríjemné následky a odvtedy sa takéto podivné príhody nestávajú."

Medzitým bežiace neóny, elektronické nápisy pozývajú pokúšať sa o hazardné hry do iných  objektov: Jeux Americains, hotela Monte Carlo a Casina Loews. V ľudských zážitkoch ťažko možno niečo extrahovať v čistom tvare. Aj ja mám zvláštne pocity, naprosto zmiešané. Ešte i za mestom pri La Turbie, takmer 40 metrov vysokom Pamätníku víťazstva v roku šesť pred Kristom, sa ich neviem zbaviť. Tam, na kamennom podstavci sa dvíha stĺpová rotunda. Kedysi na nej stála veľkolepá socha rímskeho cisára Augusta.

NEDEĽA NA PLÁŽI
Všímam si okolité stráne kúsok za mestom: rastú tam olivy, citrusové plody, tabak. Lenže hlavným zdrojom Monaka je ročný počet pol druha milióna turistov. A ešte poštové známky pre filatelistov.

Som unavený, nadšený, hoci, ako vravím, zmätený. Na štrkovitej pláži Monte Carlo Manege, ktorá slúži hosťom značnej siete hotelov, pookrievam. Je nedeľa, no stánky, kaviarničky, cukrárne sú otvorené. Éterom sa i na pláži nesie vysielanie stanice Radia Monte Carlo, tentoraz vo  francúzštine. Napokon je pod francúzskou kontrolou, hoci dovedna vysiela v pätnástich jazykoch. Nejedno vysielanie je nábožensky orientované. V nedeľu to padne vhod. V konštitučnej monarchii Monako silne prevláda rímskokatolícke náboženstvo. Počas kúpania ma nielen prekvapil, ale hádam trochu i vyplašil nevšedný jav. Na povrchu plážovej morskej hladiny sa objavila hromada rybích papúľ pohlcujúcich akési spenené bubliny. Bol to však pozitívny jav - čistili vodu.

V tomto štátiku je čosi lákavé, strhujúce, krásne, svieže. Stretávam skupinu slovenských turistov a bavím sa s nimi o tom. Zrazu ostávam vrcholne prekvapený, takmer padám z nôh. Stretávam medzi nimi svoju dcéru, delegátku jednej z našich cestovných kancelárií. Určite to bol môj najkrajší zážitok. No povedzte, nie je ten svet malý?

GEŇO PEŇKOVSKÝ