Usteľte si konečne!

„Posledné tri roky ma na ulici zastavovali skvelí ľudia, ktorí mi rozprávali svoje vlastné príbehy: ako necúvli pred žralokmi, ako nezazvonili na zvonec či ako im ranné ustielanie postele pomohlo prekonať ťažké časy,“ píše McRaven. „Všetci sa chceli dozvedieť viac o tom, ako mi týchto desať lekcií zmenilo život, a počuť viac o ľuďoch, ktorí ma počas kariéry inšpirovali. Pokúsim sa o to v tejto útlej knižke.“

Námetom na knihu Usteľ si bol promočný prejav admirála McRavena, ktorý si na internete pozrelo viac ako desať miliónov záujemcov. Admirál rozdelil svoj príhovor do desiatich lekcií, v ktorých vysvetľuje, ako prekonať útrapy vojenského výcviku.
Rovnaké lekcie sú účinné aj pri prekonávaní nástrah života bez ohľadu na to, kto im čelí.

V každej kapitole sa dozviete čosi o jednotlivých lekciách Autor pridáva k nim aj krátky príbeh o ľuďoch, ktorí ho inšpirovali svojou disciplinovanosťou, vytrvalosťou, čestnosťou a odvahou.

Ak si každé ráno usteliete, dokončíte prvú úlohu dňa. Pocítite štipku hrdosti a povzbudí vás to do ďalšej úlohy. Ku koncu dňa pribudne k jednej splnenej úlohe veľa ďalších. Ustielanie postele vo vás okrem toho upevní pocit, že v živote záleží na maličkostiach. Ak si nedokážete správne poradiť s maličkosťami, nikdy správne neurobíte ani veľké úlohy.

Admirálov prejav je nadčasový. Zveruje nám svoje životné múdrosti, praktické rady a povzbudzuje čitateľa, aby ani v najťažších chvíľach neprepadal zúfalstvu, ale vyťažil z nich čo najviac a využil ich vo svoj prospech. Kniha Usteľ si sa hneď po vydaní zaradila do rebríčka bestsellerov.

Prečítajte si úryvok z knihy Usteľ si:

Ak chcete zmeniť svet...
nájdite niekoho, kto vám pomôže pádlovať.

Už na začiatku výcviku SEAl som sa presvedčil o hodnote tímovej spolupráce, potrebe spoľahnúť sa na niekoho, kto vám pomôže s plnením náročných úloh. My „žubrienky“ sme dúfali, že sa z nás stanú námornícki žabiaci, a túto životne dôležitú lekciu sme sa mali naučiť v gumovom člne.
Kamkoľvek sme počas prvej časti výcviku SEAl šli, čln sme si museli odniesť so sebou. Keď sme bežali z kasární cez cestu do jedálne, vyložili sme si ho na hlavy. Keď sme behali hore-dole po coronadských pieskových dunách, čln sme niesli popri zemi. Nekonečne dlho sme v ňom pádlovali zo severu na juh, pozdĺž pobrežia, cez vlnobitie; sedmimuži spojili sily, aby dostali gumový čln do cieľa.
V člne sme sa však naučili čosi iné. Niekto z posádky občas ochorel alebo sa zranil a nedokázal podať stopercentný výkon. Po celodennom výcviku som bol často unavený alebo som prechladol, či dostal chrípku. V takých dňoch prevzali opraty ostatní členovia. Pádlovali silnejšie.
Zaberali hlbšie. Podelili sa s denným prídelom jedla, aby som nabral viac síl. Keď neskôr počas výcviku nadišiel čas, za láskavosť som sa im odplatil. Vďaka gumovému člnu sme si uvedomili, že nikto nedokončí výcvik sám. Žiaden tuleň neprežije v boji sám a ani v živote sa nezaobídete bez ľudí, ktorí vám pomôžu v ťažkých chvíľach.