Úsmev :)

Prebúdzam sa na to neutíchajúce vyzváňanie môjho budíka. Ten teda vie pokaziť deň. Mám pocit, že ešte som ani poriadne oči nezatvorila a on už zvoní?! Pomaly sa trmácam z mojej teplej postieľky, v ktorej by som bola schopná stráviť aj celý deň. Prichádzam pred zrkadlo a poviem si: „Neviem kto si, ale umyjem ťa, učešem a dobrým make-upom zachránim, čo sa dá.“ Nevládzem sa poriadne ani obliecť, nieto aby som si ešte urobila desiatu. Skontrolujem stav mojej peňaženky a vydýchnem si. Peňazí mám dosť, hladovať nebudem. Vchádzam do výťahu a stretávam suseda, chalana v mojom veku. Keďže sa mi strašne páči, celá znervózniem a usmievam sa. On sa na mňa usmial tiež a zabúdam na to otravné vstávanie. Dokonca som celkom rada, že som vstala. Vychádzam z bytovky opačným východom ako on a s veľkým úsmevom na tvári. Pripadá mi hlúpe, že sa tak bezdôvodne usmievam, ale tento úsmev nechce z moje tváre odísť. Zrazu si začnem všímať ľudí naokolo. Zdá sa mi to, alebo je dnes nejaký zvláštny deň? Na chodníku, v škole, v obchode,.. zrazu sa každý na mňa usmieva. Pre istotu sa pozriem do zrkadla, ale nikde nemám omrvinky, ani pokrčené či špinavé oblečenie. Deň sa pomaly končí a ja stále vidím ľudí, ktorí sa na mňa usmievajú.
Juchú, konečne moja vytúžená postieľka. Ukladám sa na dlhýýý spánok. Veď zajtra je sobota. Tak dnes ma nebudí budík, ale moja mama. Vraj potrebuje, aby som šla rýchlo do obchodu. Och, som celá nahnevaná, vstávam, pre istotu ani do zrkadla nepozerám a idem. Dnes sa na mňa nikto neusmeje? To už prečo? Je to tým, že vyzerám ako strašidlo? Postupne vyberám z regálov veci podľa zoznamu. Ten treba riadne lúštiť, keďže ho písala moja ešte nie veľmi prebudená ruka. Lúštim, kráčam s košíkom vpred a zrazu do niekoho narazím. Zase on? Na tvári sa mi objaví ten ničím nezničiteľný úsmev. Škoda, ponáhľa sa na nejaký tréning či čo, takže s ním nestrávim ani len čas kráčaním k našej bytovke. Prichádzam k pokladni s úsmevom doslova od ucha k uchu. Zrazu sa na mňa usmeje aj predavačka. Vyskúšam sa usmiať na niekoho iného a zrazu objavujem novú hru: „Daruj úsmev, dostaň úsmev“. Táto hra sa mi veľmi zapáčila, teda hlavne tí ľudia, ktorí sa spolu so mnou usmievajú. Zistila som, že tak ako môj krásny sused mne, aj ja viem ľuďom vyčariť na tvári úsmev. Oddnes sa budem na ľudí stále usmievať, veď úsmev je krásny dar, ktorý ťa nič nestojí, ale dá viac tepla ako celá elektráreň.