Úcta k starším: Takto to vidia seniori

Október je už tradične mesiacom venovaným úcte k starším. Odhliadnuc od toho, že úcta je niečo, čo by sme si mali navzájom prejavovať bez ohľadu na mesiac v kalendári, tento rok je v októbri príležitostí apelujúcich na úctu k starším ako šafranu. Je dôvodom náročná ekonomická a geopolitická situácia alebo sa úcta už jednoducho nenosí? Seniori na to majú vlastný pohľad.

Každý deň alebo mesiac venovaný na základe uznesenia Valného zhromaždenia OSN určitej téme je ako zdvihnutý prst. Upriamuje našu pozornosť na veci, ktoré prehliadame alebo im neprikladáme váhu, aká im prináleží. Mesiac úcty k seniorom môže vyznievať takmer paradoxne. Skutočne musí nejaká nadnárodná organizácia pripomínať, čo by malo byť prirodzené?

Podľa Miloša Nemečka, člena výkonného výboru Európskej únie seniorov, člena Rady vlády pre práva seniorov a prezidenta OZ Bagar, sú u nás dlhodobo v popredí najmä otázky dôchodkov a zle fungujúceho zdravotníctva, akoby sa život dôchodcov obmedzoval iba na tieto oblasti.
„Uplynulo desaťročie od Európskeho roku aktívneho starnutia a medzigeneračnej spolupráce 2012. Ten priniesol veľa nových inšpirácií práve v duchu filozofie, ktorá podčiarkuje nielen rozmer úcty a starostlivosti o staršiu generáciu, ale predovšetkým dôležitosť všestranne podporovať jej plnohodnotné zapojenie do života spoločnosti. Nasledujúce roky sme mohli sledovať snahu aplikovať tieto zásady do strategických medzinárodných a národných dokumentov i každodennej praxe, ale krízy – od covidu po súčasnú inflačnú a energetickú krízu – značne schladzujú optimizmus a nádeje,“ povedal M. Nemeček. „Dvojnásobne je mi ľúto, že kým aj v rámci kríz globálnych rozmerov sa mnohé krajiny Európskej únie dokážu aspoň čiastočne s týmito problémami popasovať, na Slovensku do veľkej miery vinou egoizmu a krátkozrakosti politických elít tieto témy zostávajú na okraji pozornosti.“

Nechcú byť najzraniteľnejší

„Každý človek bez ohľadu na vek by mal žiť dôstojne a s tým ide ruka v ruke aj úcta. Seniori neúctivé a nedôstojné zaobchádzanie vnímajú možno ešte citlivejšie než iné vekové kategórie, pretože na Slovensku, žiaľ, pre nich nie je ľahké žiť slušný život. Nehovorím o tom, či ich niekto na ulici pozdraví alebo nie, aj keď aj to je dôležité, ale o celkovom nastavení spoločnosti,“ hovorí na tému seniorov a úcty Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park, v ktorom by mali ľudia v jeseni života nachádzať to, čo potrebujú.

Predseda Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov v Trenčíne Ján Skyba si myslí, že to, či sa mladší ľudia na Slovensku k starším správajú úctivo alebo neúctivo, sa nedá generalizovať. Mnoho záleží od rodiny a výchovy, ale určite nielen od toho. A opäť sa spomína štát.

„Som presvedčený, že ak má dieťa primerané vzdelanie, zamestnanie, sociálne zabezpečenie, dá sa na nastupujúcu generáciu spoľahnúť. Problém nastane, ak táto generácia nevidí svoje uplatnenie doma, vycestuje do zahraničia a domov sa nevráti. Tu je začiatok až priepastnej medzigeneračnej nedostatočnosti. Medzigeneračná interakcia tak smeruje k zániku. V tomto smere musí štát, a to v čo najkratšom čase, uskutočniť kroky, ktoré takémuto stavu predídu. V súčasnej dobe som takéto opatrenia nepostrehol,“ povedal na rovinu svoj názor J. Skyba.

Vnímaniu seniorov a ich významu pre spoločnosť podľa neho nepomáha ani ich nálepkovanie ako najzraniteľnejší alebo neproduktívni. „Pri epidémii sme boli zaradení do najohrozenejšej skupiny obyvateľov, ako keby si choroba vyberala, koho zasiahne a koho nie. Takéto a podobné výroky sú neopodstatnené. Je potrebné položiť si otázku, kto vytvoril hodnoty, z ktorých spoločnosť ešte aj dnes v niektorých prípadoch žije. Na nich predsa majú svoj podiel aj predkovia politikov na všetkých stupňoch riadenia štátu. Sme, akí sme. Máme radosť z toho, čo sme v produktívnom veku pre spoločnosť v rámci svojich schopností a možností urobili. Sme vďační za každý deň života, máme radosť z úspechov detí, vnúčeniec i spoločnosti. Myslím si, že aj spoločnosť by mala mať radosť z toho, že sme, že má možnosť pýtať sa na minulosť, ktorú jej opíšeme tak, ako sme ju prežívali a videli, že má od koho čerpať vedomosti a skúsenosti,“ je presvedčený aktívny dôchodca.

Na okraji záujmu

Čo teda reálne prináša Mesiac úcty k starším? Pravdivá odpoveď znie, že prakticky nič a nedá sa z toho viniť len mladá generácia, ktorá si, hľadiac do mobilu, nie vždy všimne, že do MHD nastúpila dáma v rokoch, ktorej by sa patrilo uvoľniť sedadlo.

„Črtá sa nebývalá kríza sociálnych služieb, k tomu pristupuje nezdravá až agresívna atmosféra v spoločnosti, žiaľ, živená niektorými politikmi. V nej zanikajú aj hlasy a snahy mnohých samospráv, občianskych organizácií i jednotlivcov, ktorí robia veľa pre reálnu úctu voči starším, ich podporu a vytvorenie priestoru na participáciu na život spoločnosti a komunity,“ upozorňuje M. Nemeček.
„Dôstojná jeseň života by nemala znamenať iba dostupnosť zdravotnej starostlivosti, liekov a potravín. Tak ako deti, ani seniori by nemali byť vnímaní ako záťaž, hoci to s nimi niekedy môže byť náročnejšie. Prax ukazuje, že keď sa vytvárajú podmienky na dôstojnú starobu, na zapájanie seniorov do rôznych aktivít a na medzigeneračnú spoluprácu, obohacuje to všetkých zúčastnených a prináša úžitok jednotlivcom aj spoločnosti. Uvedomenie si, že bez tejto generácie by sme tu neboli ani my, by mohlo viesť k prirodzenej úcte bez nutnosti pripomínať si ju v októbri,“ je presvedčená A. Škriniarová z Agapé Senior Park.

Seniorom skutočne patrí úcta za to, ako svoj vek a výzvy, ktoré so sebou starnutie prináša, zvládajú. „To, aké v poslednom období štát prijíma opatrenia voči dôchodcom, nám optimizmus do života nenalieva. Som si vedomý, že medzi seniormi sú na život rôzne, až diametrálne odlišné pohľady. A je to normálne. To, ako sa kto postaví k životu aj v zrelom veku, je individuálne. Roky však mnohých z nás naučili, že receptom je optimizmus, trpezlivosť, tolerancia, vedieť vypočuť, byť vypočutý a vedieť si v živote vychutnať aj malé radosti,“ uzatvára za dôchodcov J. Skyba.