Učiť treba s radosťou

28. marec je deň, ktorý patrí všetkým učiteľom. Je to moment, kedy je ich svedomitá a často neľahká profesia ocenená nielen žiakmi.

Z roka na rok vážnosť učiteľského povolania klesá. Napriek tomu sa však pedagógovia naďalej snažia vykonávať svoju prácu čo najlepšie a žiakom odovzdať čo najviac znalostí. Ako svoje povolanie vníma nám priblížila Andrea Marchynová, pedagogička na Základnej umeleckej škole v Spišskej Novej Vsi. „Keď som bola malá, učila som sestru slovenčinu, geografiu a asi všetko, čo sa dalo. Snívala som však i o tom, že sa stanem doktorkou či právničkou. Chcela som si vyskúšať jednoducho všetko. Na ZUŠ-ke učím už druhý rok spev a spolupráca s deťmi je skutočne zaujímavá. Hudba je široký pojem a na každej hodine sa spolu s mojimi žiakmi naučím niečo nové i ja.“

Správny učiteľ by podľa Andrei mal žiaka naučiť to, čo potrebuje do života, mal by byť pre neho vzorom a pomáhať mu v  osobnostnom raste. „Poučku ako správne učiť nemám. Snažím sa vyučovať tak, aby som mala radosť z učenia aj ja a aj moji žiaci. Usilujem sa odovzdať im, čo najviac z toho, čo viem. A vytvoriť im také podmienky, aby sa chceli naučiť čo najviac aj oni.“

Andreinou motiváciou, ktorá ju drží pri práci je radosť, ktorú jej pôsobia úspechy jej žiakov. A čo by v školstve zmenila, ak by sa stala ministrom školstva? „Žiaci sa zbytočne učia aj to, čo v živote nevyužijú. Učia sa vzorce, učia sa o chemických látkach, ale neučia sa ako majú riešiť medziľudské vzťahy a ako majú riešiť rôzne vzťahové spory. Školy produkujú ročne niekoľko tisíc absolventov, ktorí na trhu práce nemajú uplatnenie. Žiakom taktiež chýba motivácia a chuť študovať, rozvíjať svoje vlohy. Nad týmito témami by som sa zamyslela v pozícii ministra školstva,“ dodáva Andrea Marchynová.

Autor: TAMO
Foto: OKC Smižany