Túžba po lete
Prechádzka lesom je to najpríjemnejšie, čo si viem v tejto chvíli predstaviť. Je letné popoludnie, jedno z tých, ktoré vás presvedčia o tom, že akékoľvek starosti a trápenia za to v skutočnosti nestoja. Zastanete na lúke, pod nohami a všade vôkol vás sú pohybom a energiou nabité steblá trávy tancujúce s horúcim dychom leta na nežnú melódiu letného popoludnia. Púpavy a iné kvietky na vás koketne žmurkajú a vy sa zapýrite pod vplyvom tohto prírodného flirtovania. Hlbokým vdychom do vás vsiakne vôňa kôry radostne dýchajúcich stromov, vôňa ihličia z blízkeho lesa a pocit naplnenosti, plynúcej z pobytu na vysokom kopci za dedinou, z ktorého je neopísateľný výhľad na všetko, na čo si len spomeniete. Pomaly sa stmieva, slnko nech sa akokoľvek snaží zachovať si všednosť, zapadá celkom očarujúco. Sedíte na teplom vyhriatej zemi a myslíte na to, že tento západ slnka je rovnocenne porovnateľný so západom slnka na pláži pri mori. Je to predsa letný západ slnka, ktorý patrí moru kvetov a tráve, patrí šepkajúcim stromom a tíško sa dívajúcim zvieratkám. Patrí kopcu, na ktorom sedíte. V tej chvíli patrí aj vám a vy sa stávate vlastníkom niečoho nevyčísliteľného. Napokon sa celkom stmie a na oblohe sa objaví prvá hviezdička. A spolu s ňou zdieľate okamihy radosti a pocitu spokojnosti. Preto práve ona vám ostane blízkou kamarátkou a dôverníčkou, kým sa k nej nepripoja ďalšie a ďalšie. Ale táto ostane vášmu srdcu blízka po celú noc. Sú veci, na ktoré ani sám najväčší a najuznávanejší básnik nenájde slová, ktorými by sa čo najpresnejšie a najautentickejšie priblížil k skutočnosti. Pohľad na jasnú oblohu posiatu miliónmi väčších a menších, žiariacich a menej jasných bodiek, je jednou z nich. Ide o niečo nádherné, očarujúce, dych vyrážajúce a zároveň veľmi intímne a podnecujúce. Človek má tendenciu premýšľať o veľkých veciach a nadobudnúť silu na uskutočnenie aj tých najťažších rozhodnutí a činov. Keď sa rozvidnieva a zdá sa, že čaro predvečerných a nočných okamihov sa kamsi vytratilo, príroda nás prekvapí rozkošným, ale zároveň celkom elegantným prebúdzaním. Vtedy sa neviem rozhodnúť, čo je na celom kolobehu to najvzrušujúcejšie, najčarovnejšie, najkrajšie.
Predstavujúc si tento krásny letný príbeh, myšlienky mi ubiehajú všetkými smermi. Smerom k škole, v ktorej mám pred sebou ešte celý semester deliaci ma od fantastických letných prázdnin. Smerom k oknu, z ktorého sa zatiaľ môžem tešiť „len“ zo zimnej scenérie, ktorá má síce rovnaké čaro, ale mne nie je rovnako srdcu blízka. A k nepríjemnej predstave, že na dlhé a horúce popoludnia, prerastajúce do kúzelných letných nocí si ešte budem musieť istý čas počkať.
Mária Dunajčanová
Ostatné
