Trojitá smrť

Sused Gemel sprvoti neveril. Bolo síce skoro ráno, ale mal pocit, že onen mladý muž, sused Sýkora, večer „prebral" a práve trpí ťažkou kocovinou. Tak ho aspoň poznal- spolu s bratom sa neraz vedeli dostať v krčme do stavu, ktorý mal od príčetnosti poriadne ďaleko. Predsa sa však išiel pozrieť a v spálni susedného domu ho čakal šokujúci pohľad - matka oboch synov, s ktorými žila, ležala na posteli s úplne rozbitou, zakrvácanou hlavou a okolo krku mala utiahnuté nejaké škrtidlo. A do tretice - z hrude jej trčal ako v nejakom filmovom horore krvavý nôž. Všade bola krv. Dokonca i na stene videl krvné mazance. A v kuchyni ostro čnela hromada akýchsi handier a papierov. Okolo bolo veľa vody. Naozaj to vyzeralo tak, že Sýkora zahasil vznikajúci, úmyselne založený požiar.

Ten istý pocit mali príslušníci kriminálnej služby, keď prišli na miesto činu. Ktosi túto starú, 65-ročnú ženu zabil veľmi surovým spôsobom. Rozbil jej hlavu. V kuchyni na kredenci našli dve asi kilogramové závažia. Technik na nich pri pozornejšej obhliadke objavil sivé vlasy a stopy krvi. Okolo krku mala silno utiahnutý kus šnúry na vešanie bielizne a ten nôž bol obyčajný - kuchynský. Z dvoch tretín sa strácal v hrudi nebohej.

„Tak teda neviem," škrabal sa po hlave major Malík. „Rovnako dobre ju mohol vrah zabiť údermi do lebky, ale aj škrtením i tou ranou nožom. Počkáme si na pitvu!" rozhodol. Nebol súdny lekár, ale nejakú tú mŕtvolu už v živote videl a z čerstvých krvných škvŕn bolo zrejmé, že všetky pokusy o usmrtenie museli nasledovať rýchlo po sebe. Akoby vrah konal bez rozmyslu a v rýchlosti sa nevedel rozhodnúť ako starú Sýkorovú čo najskôr zabiť. Navyše kuchyňa i spálňa boli rozhádzané, ako keď niekto niečo intenzívne hľadá. Z krvných stop bolo zrejmé, že dom prehľadal niekto tesne po vražde - ešte aj na vytiahnutých zásuvkách boli stopy krvi, ale bez použiteľných daktyloskopických stôp.

Major Malík nechal hneď na mieste zadržať mladého Sýkoru. Druhý brat bol totiž v robote, ale zhovorčiví susedia stačili Malíkovi popísať pomery v rodine. Sýkorová v päťdesiatke ovdovela a ostala sama s dvoma synmi. Obaja boli starí mládenci, v bani sa činili, dobre zarábali a nikdy neboli bez peňazí, ale po šichte sa neraz vedeli poriadne sťať a potom bolo z domu počuť hádky. Aj včera prišiel mladší Sýkora domov skoro na mol - chodník mu bol úzky.

Malík susedom poďakoval za informácie a jeho podozrenie voči mladému Sýkorovi zosilnelo, keď starší brat zistil, že zo zásuvky chýba najmenej dva a pol tisíca korún, ktoré tam mala matka uložené. Vkladné knižky, naopak, ležali nedotknuté na zvyčajnom mieste v spodnej zásuvke sporáka. Malík s prekvapením konštatoval, že dovedna bolo na knižkách vyše 150 tisíc korún...

Mladý Sýkora bol z tvrdého dreva. Akékoľvek podozrenie voči sebe so zúfalým plačom odmietal. Včera, tvrdil, išiel rovno z bane na autobus a z autobusu priamo do krčmy. Tu sedel asi do deviatej večer. Bol už poriadne opitý. Matka sa s ním doma nerozprávala, ale dala mu večeru a potom si ľahol. Zobudil sa okolo šiestej ráno na štipľavý dym, ktorý aj cez zatvorené dvere tiahol do jeho izby. Vbehol do kuchyne a videl, že na zemi horí hromada akýchsi handier. Zabral vedro s vodou a vychrstol ju na oheň. Až potom zistil, že dvere do matkinej spálne sú otvorené a matku našiel ležať na posteli mŕtvu. Niekto tu zavčas rána musel byť. Ten „niekto" matku zabil a dom chcel podpáliť. Možno ani netušil, že on spí vedľa...

Verzia mladého Sýkoru na pohľad nemala chybu. Jeho brat bol objektívne v práci a mal od kolegov stopercentné alibi. On spal po opici tvrdo, do práce išiel až popoludní, preto je normálne, že o šiestej ráno ešte spal. Nuž a matka nechovala hydinu, mohla byť v posteli dokedy chcela.

Možno to bolo tak, pomyslel si Malík. Stará Sýkorová bola totiž v nočnej košeli a na nej mala oblečený župan - ako keď vás prekvapí nečakaná, ale nie cudzia návšteva a nemáte čas sa obliecť. Keby sa so synom pohádala skoro ráno, hneď po tom, ako sa mladý zobudil po opici, načo by si obliekala župan? Druhý problém obaja synovia vedeli, kde ma schované peniaze. Prečo by mladý prehľadával byt a nechával po sebe krvné stopy? Po tretie - keby založil požiar, prečo by ho vzápätí sám uhasil a hneď bežal k susedovi?

Malík na tieto otázky nemal odpoveď. Všetky sa totiž dali zodpovedať hypotézou, podľa ktorej mladý Sýkora mohol fingovať lúpežný prepad matky a potom tvrdiť, že v čase prepadu hlboko spal. Taká verzia sa predsa nedala vylúčiť... Malíka miatlo aj to, že mŕtvola ležala na posteli s roztiahnutými nohami, akoby sa ju niekto pokúsil znásilniť.

Súdny lekár však hypotézu nepotvrdil - jednoznačne však konštatoval, že Sýkorovú vrah škrtil zaživa a potom jej rozbil hlavu kovovými závažiami. Nôž v hrudi bol už podľa neho zbytočný, lebo Sýkorová bola po úderoch do hlavy prakticky ihneď mŕtva pre vážne poranenia lebky a mozgu.

„Operatívci" medzitým nezahárali a prišli so zaujímavou informáciou - zopár susedov tvrdilo, že k Sýkorovcom chodil jeden podozrivý „element" - technik z bane, Jozef Hozzán, o ktorom bolo známe, že je vášnivý kartár. Vášnivý a hazardný. Ten by mohol, súdila jedna zo susied, potrebovať peniaze. Ktovie, koľko im bol dlžný? opýtala sa rečnícky.

Informácia sa potvrdila. Nielenže chodil do jedného baru hrať karty za veľké peniaze, ale bol známy aj tým, že si požičiava veľké sumy. Akurát manželka o tom nevedela. Ani o tom, že si vydržiaval milenku. Nuž a peniaze si požičiaval okrem iných aj od starej Sýkorovej a jej synov. Tí však popierali možnosť, že by bol Hozzán schopný vraždy. Vždy slušne prišiel, požiadalo pôžičku a spravidla peniaze vrátil, hoci niekedy mu to dlhšie trvalo.

Malíkovi však predsa len vec vŕtala v hlave a keď Hozzána predvolal na informatívny rozhovor, Hozzán bol taký rozrušený, že niečo nebolo v poriadku. Navyše popieral, že by v deň vraždy bol na návšteve Sýkorovej. Jednej susede sa však zdalo, že ho skoro ráno zazrela. Tak ako?

Hozzán napokon nevydržal s nervami a doslova sa rozsypal. Skoro ráno prišiel z nočnej za Sýkorovou pýtať 2500 korún, ktoré chcel dať manželke ako zálohu, lebo ňou už splatil predchádzajúce pôžičky. V dome bolo ticho. Zaklopal, Sýkorová v župane mu otvorila, ale o pôžičke nechcela ani počuť, lebo jej ešte všetko nevrátil z predchádzajúcich pôžičiek. Bol v úzkych a nevie, čo to do neho vošlo - vrhol sa na ňu, schytil akúsi šnúru a začal ju škrtiť. Stále sa však na posteli metala, chrčala a tak schytil závažia zo stola, bil ju, potom v amoku zobral ešte nôž... bol celý krvavý, ale súrne potreboval peniaze. Prehľadal kuchyňu, našiel akurát 2500 korún. Tie schmatol. Potom dostal strach, že mu na to prídu, nechal množstvo stôp a bál sa, že každú chvíľu môže prísť niektorý zo synov z nočnej služby. Rýchlo nahrabal handry, zapálil ich a potichu sa vytratil. Vôbec netušil, že v dome je ešte niekto iný...

Hozzán nemal šancu. Detaily, ktoré uviedol, mohol vedieť len vrah. Tak aj nepriame, ale presvedčivé dôkazy stačili na to, aby mu Súd nadelil 22 rokov v ll. nápravno-výchovnej skupine.

ONDREJ ŠIMÚNY