Trest no výchove
Trest sa v psom správaní objavuje prirodzene. Ak sa napríklad odrastenejšie šteňa pokúsi zožrať matke potravu, rýchlo ho potrestá, alebo varuje hlbokým zavrčaním. Trest vo vlčej či psej svorke nie je častý a prejavuje sa buď štekaním alebo odstránením. Trest má vo výcviku málo priestoru a fyzický trest môže viesť k neskoršej agresii buď proti majiteľovi alebo inému jedincovi.
Ak má byť trest účinný, musí byť vo chvíli, keď nežiaduce konanie prebieha.
Na treste založené domáce metódy výcviku nie sú úspešné. Ľudskí rodičia tiež vychovávajú svoje potomstvo metódou pozitívneho zosilňovania už celé generácie. Ten istý princíp možno použiť pri šteňati, najmä poznať, kedy šteňa potrebuje vykonať potrebu, vziať ho na vhodné miesto a pochváliť, keď ju vykoná.
Jedna forma trestu psa využíva jeho prirodzenú potrebu byť vo svorke. Tento trest zahrňuje jednoducho to, že majiteľ psa na niekoľko minút neberie na vedomie. Uzatvorenie psa mimo spoločenského priestoru na viac než dve či tri minúty ničí cieľ výcviku. Úplné ignorovanie nežiaduceho správania sa, ako napríklad štekanie na upútanie pozornosti tiež veľmi znižuje frekvenciu jeho výskytu.
Veľmi dôležitá je dôslednosť, pretože ak pes len občas dostane odmenu, bude o to ťažšie tento návyk odstrániť. Režim jasného a dôsledného ignorovania a naopak odmeňovania správania sa žiaduceho, veľmi posilňuje vzájomný vzťah majiteľa a psa.
Tvoje hobby
