Tradičné koláče a pečivo

Zatiaľ čo placky a chlieb patrili ku každodenným jedlám, koláče a pečivo sa pripravovali len v určitých termínoch, predovšetkým počas sviatkov významných pre rodinu alebo celé dedinské spoločenstvo. Koláče  sa  robili z  kvalitnejšej, hlavne pšeničnej múky, cesto sa zarábalo prevažne mliekom a sladilo sa medom, neskôr cukrom. Slovanský názov koláč sa pôvodne vzťahoval na okrúhle obradové pečivo. Postupne sa však tvary koláčov menili. Ich variabilitu podmieňovala predovšetkým slávnostná funkcia, ktorá sa vymykala každodennému stereotypu a prinášala stále nové prvky v ich príprave.

Na Slovensku sa piekli predovšetkým koláče okrúhleho tvaru, plné alebo v strede s otvorom, ale rozšírené boli aj koláče podlhovasté, podmienené tvarom plechu, na ktorom sa piekli. Často sa pripravovali aj koláče pletené (vianočky), prípadne zavíjané do tvaru valca alebo podkovy.
Najnovšími formami sú koláče pečené v hlinených alebo kovových formách, najmä tzv. bábovka, babovňa. Okrúhle a podlhovasté tvary sa na vrchnej strane zdobili zapleteným cestom alebo inými ozdobami, hlavne s motívmi vtáčkov a kvetov.
Z ľudových názvov sa okrem základného názvu koláč vyskytujú i ďalšie, ktoré majú staroslovanský základ, napríklad baba, nirván, bráni, beluš. Z cu- dzích názvov sa u nás ujali predovšetkým ľulta a kuch, kucheň prevzaté z nemčiny.
Najväčší význam sa v ľudovom prostredí prkladal príprave koláčov pri príležitosti rodinných alebo kalendárnych sviatkov, v rámci ktorých zohrávali obradovú funkciu.
Typickými obradovými koláčmi sú napríklad radostňíkna svadbe, kračuna šfedrákna. Vianoce alebo paska na Veľkú noc.
Príležitostne sa piekli i menšie pečivá rôznych tvarov a názvov z chlebového cesta alebo z cesta na koláče. K najstarším formám patria fi-gurálne pečivá znázorňujúce rôzne druhy zvierat, ktoré pravdepodobne pôvodne slúžili ako obetné dary. Ľudová viera im pri-pisovala rôzne magické vlastnosti, preto sa piekli najmä v čase dôležitých rodinných alebo kalendárnych sviatkov.
Typickým obradovým je napríklad pečivo v tvare vtáčej hlavy. V oblasti Zemplína sa robilo na Vianoce pre koledníkov; i nazývalo sa pipiš, popeč alebo tubu (holúbok), v oblasti Trnavy sa pieklo zasa na svadbu a malo názov kačice.
Medzi rusínskym etnikom na severovýchodnom Slovensku pretrvávala ešte v 1. polovici 20. storočia aj tradícia pečiva roháč v tvare hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Roháčov sa zvyklo napiecť toľko, koľko dobytka bolo v maštali. Na Štedrý deň ležali na stole a potom sa na celý rok odložili do komory. Bolo to veľmi tvrdé pečivo, pretože sa pieklo z ražnej a kukuričnej múky.
Figurálnym pečivom sú aj medovníky, ktoré sa však zvyčajne kupovali od špecializovaných výrobcov - medovnikárov. Na dedinách sa piekli aj iné tvarované pečivá. K najznámejším patrí veľkonočný baránok, ale časté sú i pečivá v tvare ryby, zajaca, dieťatka a iné. Tieto pečivá sa však dnes už pripravujú z piškótového cesta.
K tradičným obradovým pečivám patria aj opekance, ktoré sa takmer na celom území Slovenska piekli na štedrovečernú hostinu. Toto pečivo sa pripravovalo z kysnutého cesta, ktoré sa rozvaľkalo na dlhé šúľky a upieklo sa v peci. Upečené šúľky sa lámali alebo krájali na menšie kúsky, zalievali sa vriacou vodou alebo mliekom, ochuťovali sa medom a sypali sa makom. Aj opekancom pripisovala ľudová viera vlastnosti, ktoré mali konzumentom zabezpečiť prosperitu.
Na západnom Slovesku sa opekance zväčša volajú pupáčki alebo púčki, na strednom Slovensku opekance, v oblasti Horehronia lokše a na východnom Slovensku bobaľki. Prosperitu mali zabezpečiť aj ďalšie pečivá posypané makom, ktoré sa pripravovali predovšetkým na svadby.
Na sviatky sa často piekli rôzne plnené záviny z kysnutého cesta, makovňík, orechovňík, tvarožník, kapustňík a iné, ktoré sa podávali nakrájané na široké rezy.
V priebehu 20. storočia sa aj na dedinách rozšírili a udomácnili buchty a štrúdle, ktoré sem prenikali z meštianskej kuchyne nemeckého obyvateľstva a z českej a rakúskej kuchyne.
Rastislava Stoličná