Toxická pozitivita nám bráni žiť autenticky

 Myšlienkami si tvoríme realitu. Avšak nežijeme v dokonalom svete, a preto k nemu patria aj myšlienky a pocity, ktoré sú negatívne. Toxická pozitivita je odmietaní, vyhýbaní sa a potláčaní týchto emócií a často sú s ňou spojené aj dobre mienené rady či povzbudenia smerom k druhým.

Ak chceme prežiť šťastný a naplnený život v plnom zdraví, musíme byť autentickí. To znamená, byť so sebou (so svojím vnútrom) spojený a riadiť sa svojou intuíciou. K tomu sa dá dopracovať uvedomením si toho, že moc nad svojím životom máme my a nie naše okolie. Na autentický život nepotrebujeme súhlas druhých.  

Ak poznáte kanadského lekára a odborníka na traumy Gabora Matého, jeho knihy a prednášky, možno vám je známy aj recept, ako sa k autentickému životu dopracovať. Jedno z mnohých cvičení znie nasledovne: nájdite si týždenne 20 minút pre seba a spíšte si na papier, koľkokrát ste povedali áno, ale chceli ste povedať nie.

Myšlienky tvoria realitu, avšak k životu patrí aj prežívanie emócií, ktoré považujeme za negatívne. Nepotláčajme ich preto, ale radšej si doprajme 3 minúty na to, aby sme každú negatívnu emóciu vnútorne prežili. Samozrejme bez toho, aby sme ubližovali druhým.

Pozrime sa však späť na toxickú pozitivitu, ktorá býva príčinou odpojenia sa od seba samého.

Zdroj foto: pixabay.com

Čo je toxická pozitivita?

Určite ste už čítali mnoho článkov a možno aj absolvovali kurzy o pozitívnom myslení, s ktorým súvisí, napríklad nástenka vízií, vizualizácia, zákon 17-sekundy, rituál vďačnosti či stopovanie negatívnych myšlienok. Všetky vychádzajú z toho, že sme to, na čo myslíme a svojimi myšlienkami si tvoríme svet. Tieto nástroje sú úžasné a naozaj fungujú.

Avšak aj v tomto smere by mali existovať určité hranice. “Zlé dni”, keď sa cítime smutne, frustrovane či osamelo, k životu patria a určite budete súhlasiť, že väčšinou z nich vzíde veľa dobrého, ako napríklad nové zistenia, ciele či plány.

Toxická pozitivita je spôsob reakcie na svoje utrpenie alebo utrpenie druhých, ktorý sa prejavuje nedostatkom empatie. Toxickú pozitivitu využívame často, aj keď si to možno neuvedomujeme, pretože chceme, aby sa druhý človek cítil lepšie. Avšak zvyčajne to nefunguje.

Zdroj foto: pixabay.com

Napríklad kamarát, ktorý sa rozíde so svojou partnerkou, nepotrebuje počuť, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, alebo že si nájde lepšiu. Fráza všetko bude dobré, keď blízky stratí svoje zamestnanie, tiež nie je namieste. V týchto chvíľach je lepšie mlčať, alebo vysloviť súcit. Jednoduché “sucitim s tebou” dáva človeku vedomie, že nie je sám a zároveň pripomína našu dôveru, že to zvládne.

Toxickú pozitivitu, teda popieranie, vyhýbanie či potláčanie emócií, praktizujeme aj pri výchove svojich detí, keď im hovoríme, aby prestali plakať, nehnevali sa, poslúchali a tak ďalej. V týchto chvíľach je však dôležité emócie svojich detí prijať a pomôcť im ich zvládnuť. Ak to neurobíme, naučia sa ich potlačiť, teda sa od seba odpoja, čo vedie k množstvu problémov v dospelosti.

Toxická pozitivita môže byť aj spôsob, akým potláčame svoje emócie, resp. presviedčame samých seba, že sa cítime skvelo, aj keď to tak nie je. To sa, samozrejme, skôr či neskôr prejaví na našom zdraví. Nehovoriac o tom, že nespracované emócie sa budú neustále vracať.

Ak teda chceme žiť šťastne, musíme byť autentickí a prijímať všetky svoje emócie, teda nielen tie pozitívne, ale aj negatívne.

Čo s toxickou pozitivitou?

Jedným zo skvelých riešení je všímavosť, teda mindfulness. Praktizovanie meditácie všímavosti môže urobiť vo vašom živote veľké zmeny. Okrem toho by sme si mali uvedomiť, že emócie majú svoj význam a nemali by sme ich zahadzovať pod koberec, pretože zvyčajne v sebe nesú dôležitú informáciu.

V medziľudských vzťahoch je dôležité druhého vypočuť a nedávať mu nevyžiadané, teda pozitívne rady, ktoré môžu narušiť vzájomnú dôveru.

Mirka