Toto sú varovné signály, že vám chýba draslík

Väčšinou si myslíme, že nepríjemné symptómy, ako napríklad únava, bolesť, kŕče alebo plynatosť sú signálom nejakého ochorenia. V mnohých prípadoch sú však len príznakom nedostatku určitých živín.

Všeobecné informácie o draslíku
Draslík zohráva v ľudskom tele mnoho dôležitých úloh. Možno ho zaradiť medzi najdôležitejšie alkalické prvky v organizme človeka. Väčšina z nás si uvedomuje, že draslík je nevyhnutný napríklad pre správne fungovanie kardiovaskulárneho systému. No už menej ľudí vie, že pomáha odstraňovať škodliviny z ľudského organizmu či zvyšuje fyzickú výkonnosť. Čo sa deje, keď v organizme chýba?

* Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a poruchám fungovania kardiovaskulárneho systému.

* Vzniká neprimeraná únava, znižuje sa celková fyzická výkonnosť, vylúčená nie je ani úzkosť a depresia.

* Dokonca aj za nespavosťou môže byť nedostatočný prísun draslíka do ľudského organizmu.

* Problémy so svalovým tonusom (napríklad slabosť svalov, svalové kŕče) môžu tiež tkvieť za nedostatočnou úrovňou tohto prvku v tele.

* Dochádza k plynatosti, ktorá býva spojená aj s nepríjemnou bolesťou.

* Aj za poklesom krvného cukru v krvi (prejavuje sa únavou, bolesťou hlavy, nervozitou) môže byť nízka hladina draslíka, pretože zohráva dôležitú úlohu pri metabolických funkciách.

* Môže byť zodpovedný za vznik nerovnováhy medzi kyselinami a zásadami v ľudskom tele.

* Pri nedostatku draslíka tiež nastáva problém s odvodom toxických látok z ľudského organizmu, čo môže následne spôsobiť vážnejšie zdravotné ťažkosti.

* Je jednou z príčin vzniku dehydratácie, resp. nedostatku vody v organizme.

Koľko draslíka potrebujeme a kde ho nájsť?
Ženy by mali denne prijať 1800 až 3800 mg draslíka, muži od 2200 až 5200 mg. Závisí to, samozrejme, od celkového zdravotného stavu. Napríklad v prípade, že človek intenzívne športuje, nároky ľudského organizmu na draslík sú vyššie. Treba však dávať pozor aj na predávkovanie, ktoré môže spôsobiť zvracanie, preháňanie, slabosť a pod.

Draslík je obsiahnutý v mnohých potravinách rastlinného i živočíšneho pôvodu. Bohato zastúpený je v hovädzej pečeni, ale aj v hovädzom či bravčovom mäse. Ak vo svojom jedálničku nepreferujete mäso, sústreďte sa na konzumáciu ovocia (pomaranče, banány, bobuľovité ovocie, jablká, grapefruit, ďatle), zeleniny (karfiol, paradajky, špenát, zemiaky, kapusta), strukovín (fazuľa), mliečnych výrobkoch (biely jogurt, mlieko), celozrnných potravín (ovsené vločky), orechov (lieskovce), semien (slnečnicové semená), rýb (pstruh).

-m-