Toto ste možno o advente nevedeli
Pripravili sme pre vás niekoľko zaujímavostí, vďaka ktorým sa dozviete o advente niečo nové.
Ako to bolo s adventnými kalendármi?
S prípravou na Vianoce neodmysliteľne súvisia aj adventné kalendáre. Ich história údajne siaha do 19. storočia. Dnes si väčšinou pod adventným kalendárom predstavíme okienka alebo vrecúška s číslicami a v nich ukryté sladkosti. No prvý adventný kalendár bol tak trochu iný. Kresťanská rodina si jednoducho robila čiarky kriedou od prvého decembra až po Štedrý deň. K výrobe prvého ručne zhotoveného adventného kalendára došlo až v roku 1851 a prvý tlačený kalendár s 24 veršami uzrel svetlo sveta až v roku 1908. Bolo to v Nemecku.
K adventu patrí adventný veniec
To, kde tradícia adventných vencov vznikla, je dodnes tak trochu záhadou. Podľa niektorých jeho história siaha ešte do predkresťanského obdobia. Staré germánske národy údajne vencom so sviečkami privolávali jar. Podobné to bolo aj v studenej Škandinávii. Veniec, horiace sviečky a modlitby k bohu svetla mali urýchliť príchod teplejších dní. Podľa niektorých sa vence stali súčasťou predvianočnej kresťanskej prípravy až v stredoveku, podľa iných vznikla tradícia adventných vencov v 19. storočí. Nech je to akokoľvek, symbolika dnešného adventného venca je však jednoznačná.
Určite viete, že štyri sviečky symbolizujú štyri týždne do Vianoc. Na každú nedeľu sa zapáli jedna, až nakoniec horia všetky štyri. Ako je to však s tvarom venca? Ani ten nie je náhodný. Okrúhly je preto, lebo symbolizuje to, že Boh je večný a duša človeka nesmrteľná. Zároveň adventný veniec značí úctu, radosť a víťazstvo.
Bozk pod vianočným imelom
Vetvičky imela sú symbolom lásky, šťastia a bohatstva. Práve preto by nemali chýbať v žiadnej domácnosti. Aj k tomuto vianočnému symbolu sa viažu rozličné povery. Tak napríklad lásku, bohatstvo a šťastie prinesie imelo iba tomu človeku, ktorý ho dostane. Samozrejme, nemožno zabudnúť na zvyk bozkávania sa pod imelom. Ak tak so svojím milým urobíte, láska vám vydrží po celý rok.
S adventom súvisí aj sviatok sv. Barbory, Mikuláša či Lucie
Sviatok svätého Mikuláša je známy všetkým. Milujú ho hlavne malé deti. Nie všetci si však spomínajú na tradície, ktoré sa viažu so svätou Barborou a Luciou. Tak napríklad v období 19. storočia chodili na sviatok sv. Barbory po dedinách ženy v bielych plachtách, často mali rozpustené vlasy a bielu tvár od múky. Spievali piesne o tejto svätici a rozdávali ovocie a maškrty. S týmto sviatkom súvisí aj tradícia čerešňových alebo višňových vetvičiek, ktoré sa používali na veštenie. Základom však bolo, aby vôbec rozkvitli. Ak sa tak stalo, dievča sa malo zamilovať, nájsť šťastie a možno sa aj vydať. Aj na sviatok svätej Lucie navštevovali mladé prezlečené dievčatá ľudské príbytky. Hlavnou úlohou ich návštevy bolo, aby domy a tých, ktorí v nich bývali, chránili. V niektorých končinách tiež obdarovávali deti.
-w-