Tomáš Garrigue Masaryk na sieti

O tom, že prvý československý prezident bol mimoriadnou osobnosťou, inšpiratívnou aj pre súčasníkov, svedčí aj výstava Tomáš Garrigue Masaryk na sieti, sprístupnená v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine. Výstava hľadá odpoveď na otázku „Ako by dnes Tomáš Garrigue Masaryk komunikoval na sociálnych sieťach?“. Pripravili ju Masarykův ústav a Archiv a Středisko společných činností Akademie věd ČR v Prahe.
V spolupráci s najstarším časopisom u nás, Krásy Slovenska (vychádzajú bez prestávky už vyše 100 rokov), sme pre vás pripravili viac informácií a zaujímavostí.

Iný Tomáš Garrigue Masaryk

Panelová obrazovo-textová výstava prináša úplne nový pohľad na osobnosť T. G. Masaryka prostredníctvom komunikačných sietí, aktivít a schopností. V prvej časti ho predstavujú ako angažovaného intelektuála, ktorý odvážne vstupuje do verejného priestoru, vyjadruje sa k celospoločensky aktuálnym kauzám.
Masaryka zvlášť priťahovali polemiky, tie aj formovali jeho úsečný a priamočiary jazyk. Ich písomnú formu dopĺňal prednáškovými turné, mával aj niekoľko tisíc poslucháčov. Pracovné vyťaženie ho nútilo s blízkymi spolupracovníkmi komunikovať racionálne a stručne, naopak, komunikácii s osobnosťami, ktoré považoval za významné, čas rád venoval.

V spoločenskej izolácii

Silu médií si Masaryk po prvý raz uvedomil v roku 1886, kedy svojimi článkami vyvolal tzv. Spor o pravosť rukopisov Královédvorského a Zelenohorského. Tieto falzifikáty obsahovali básne písané v českom jazyku, údajne pochádzajúce z 13. až 14. storočia, ktoré mali dokázať starobylosť českej kultúry. Za zdôrazňovanie nutnosti vedeckého prístupu k ich štúdiu ho odsudzovala veľká časť českej tlače i verejnosti. Po vyše tridsiatich rokoch potom sa Masaryk dostal do spoločenskej izolácie, keďže verejne vystupoval proti rozšírenej antisemitskej domnienke o rituálnej vražde Anežky Hrůzovej, z ktorej bol obvinený príslušník miestnej židovskej komunity Leopold Hilsner.
Napriek vedeckým dôkazom nedokázal o pravde presvedčiť verejnú mienku, tlač, ba dokonca ani svojho vlastného otca. Ten ho navštívil so žiadosťou o finančnú výpomoc „z tej obrovskej sumy 200 000 zlatých od Židov“, ktoré mal vraj za obranu Hilsnera získať. Práve na tomto prípade autori výstavy demonštrujú princíp vzniku konšpiračných teórií a hoaxov, ktorý sa za viac ako 100 rokov nezmenil a dnes nachádza živnú pôdu práve na sociálnych sieťach.

Rodina, cesty a emigrácia

Druhá časť výstavy je venovaná rodinnej komunikácii. Podáva zaujímavú informáciu o tom, že po presťahovaní do Prahy si Masarykovci ako komunikačný jazyk zvolili češtinu a približuje aj ich denný režim s dostatočným priestorom na diskusiu. Osobitná pozornosť je venovaná spôsobom komunikácie rodiny počas Masarykových častých a dlhotrvajúcich zahraničných ciest a pobytu v emigrácii.

Aj dnes je aktuálny panel venovaný politickému lobingu a propagande, ktoré slúžili myšlienke vzniku československého štátu. V záujme dosiahnutia cieľa musel Masaryk prijať propagandistické pravidlá: nedať najavo pochybnosti, zjednodušovať, do omrzenia opakovať, používať emocionálny nátlak a vhodne zamerať tú správnu informáciu. Po vzniku československého štátu boli aktuálne iné témy: napríklad vzťahy s verejnosťou v pozícii hlavy štátu. Ich súčasťou bola ceremoniálna stránka výkonu funkcie, ale aj komunikácia s médiami, ktorú mal Masaryk pevne vo svojej réžii.

Fakty, fotografie, mapy...

„Výstava je dokladom využitia metód charakteristických pre exaktné vedné odbory v humanitných vedách. Prináša nielen netradičnú sumarizáciu známych i menej známych informácií a fotografií zo života T. G. Masaryka, ale aj výsledky sieťových analýz, grafy, mapy a vizualizácie,“ píše Hana Zelinová v časopise Krásy Slovenska.
Podľa autorov, ktorými sú renomovaní českí historici Pavel Horák, Dagmar Hájková a Martin Jemelka, predstavuje výstava prvého československého prezidenta ako verejne aktívneho vedca, dnešnými slovami influencera. Do medzinárodného povedomia vstupoval predovšetkým tým, že sa vyjadroval k celospoločensky aktuálnym kauzám. Návštevník si pripomenie, prípadne sa dozvie mnohé zaujímavé udalosti z Masarykovho života a možno odíde obohatený o poznanie, že niektoré podoby verejnej komunikácie sa od Masarykových dôb príliš nezmenili.
Je priam symbolické, že výstava sa na Slovensku prezentuje vo vile na Moyzesovej ulici v Martine, ktorej pôvodnou majiteľkou bola PhDr. Anna Horáková-Gašparíková, v rokoch 1929 – 1936 správkyňa osobného archívu Tomáša Garrigue Masaryka.
Výstava potrvá do októbra 2022.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
Foto: Milena Kiripolská a Archív SNM Martin