Tikot našich vnútorných hodín

V každom z nás je zakódovaných množstvo určitých rytmov. Zjavných, ako sú napríklad rytmus srdcového tepu alebo dýchania, ľahko merateľných, ako sú napríklad rytmické zmeny telesnej teploty počas dňa, aj tých, ktoré, aj keď si ich nie vždy uvedomujeme, prebiehajú vo vnútri nášho teta a dôležito ovplyvňujúceho fungovanie - rytmy prílivu a odlivu hormónov, imunitných buniek, elektrolytov a aminokyselín.

Tieto biologicky podmienené cykly zmien, ktoré súhrnným slovom označujeme biorytmy, prebiehajú v čase, preto sa tiež hovorí o vnútorných hodinách organizmu. Ak im porozumieme, ak sa naladíme na ich tikot, môžeme tým výrazne ovplyvniť svoje zdravie, znížiť zdravotné riziká a skvalitniť svoj život.

Sovy aj škovránky

Denný rytmus je v nás veľmi intenzívne predznamenaný. V mnohom sa prispôsobuje vonkajšiemu priebehu dňa a noci, spánku a bdeniu, a v každej z týchto fáz denného rytmu prebieha veľa dejov. Napríklad počas spánku sa zníži krvný tlak a telesná teplota poklesne až o stupeň oproti popoludňajšej hodnote, v končatinách sa nahromadí krv. Naopak, keď sa prebudíme, vzrastie počet tepov za minútu, cievy sa stiahnu, krvný tlak stúpne, zároveň sa zníži prívod krvi do srdcového svalu. Tu je na mieste varovanie: pozor na prudký, náhly prechod zo spánku do bdenia, bleskové opustenie lôžka a hektické rána bez raňajok! Nie náhodou práve po prebudení dochádza k srdcovým záchvatom častejšie než v ďalšom priebehu dňa. Priebehové krivky jednotlivých dejov počas dňa však nie sú u všetkých rovnaké. Napokon všetci zo skúsenosti vieme, že sú medzi nami ranné vtáčatá, bdelé, čulé a radostne naladené už za svitania. A viditeľne sú aj takí, ktorí sa prebúdzajú až neskôr predpoludním, zato však vykazujú veľkú výkonnosť ešte v neskorej večernej ba i nočnej hodine. Závery mnohých výskumov, zaoberajúcich sa meraním zmien v intenzite srdcovej činnosti, zmien v hladine hormónov a pod. počas dňa u skupín dobrovoľníkov, potvrdili súvislosť s biorytmami. "Škovránky" majú najvyššiu intenzitu srdcovej činnosti medzi 13. a 14. hodinou, naopak u večerných typov ("sovy") dosahuje vrchol medzi 17. a 18. hodinou. Škovránky produkujú viac adrenalínu v ranných hodinách a úroveň ich výkonu počas dňa klesá, sovy začínajú deň v pomalšom tempe, produkujú skôr rovnomerné množstvo adrenalínu a ich výkon sa k večeru zlepšuje.

Akí sme počas dňa?

Predpoludnie: Po pomalom raňajšom rozbehu nasleduje vzostup energie, darí sa krátkodobej pamäti, duševné pochody prebiehajú najrýchlejšie. Je to čas vhodný pre príjem nových informácií, rozhodovanie, ako aj pre krátkodobý, hoci intenzívny tréning.

Krátko popoludní: Dochádza k útlmu, merateľnému poklesu energie a výkonu. Naši predkovia vedeli, prečo si po obede dávali "šlofíka". My by sme si mali dopriať aspoň pauzu, zmenu činnosti, hoci krátky, ale odpočinok.

Popoludní: Ďalšia vlna vzostupu energie a výkonnosti. Tentoraz trvanlivejšia a stálejšia než v predpoludňajších hodinách. Stálosť výkonu nadobúda najvyššie hodnoty, naše reakcie sú rýchle a pohotové, v tomto čase tiež vykazujeme najvyššiu manuálnu zručnosť.

Večer: Čas približne medzi šiestou a pol deviatou večer veľmi praje dlhodobej pamäti. Šanca pre študentov, aby si práve teraz pripomenuli a zafixovali to, čo sa dopoludnia dozvedeli na hodinách a prednáškach. Optimálny čas na štúdium, horší už pre silové a záťažové športy a fyzicky namáhavé činnosti. Pozor: podvečer prináša opäť zvýšené riziko pre osoby trpiace kardiovaskulárnymi chorobami!

Na mieste je takisto opatrnosť v zaobchádzaní s alkoholom - okolo siedmej má naša pečeň najväčšie problémy s jeho likvidáciou, takže jeho účinok na organizmus je oveľa silnejší.

Noc: S príchodom neskorých nočných hodín výrazne klesá odolnosť voči bolesti, a tiež mozog už volá po oddychu: dlhodobá pamäť, chápanie i schopnosť učenia sa prepadajú na minimum. Najvyšší čas uložiť sa k spánku a dopriať organizmu priestor na regeneráciu, súvisiacu aj s vyššou produkciou rastových hormónov, ktorá najmä v prvých dvoch hodinách spánku dosahuje maximálne hodnoty. Po plnoci tiež nastáva ten pravý čas pre našu pleť; v hodinách po nej najintenzívnejšie prebieha regenerácia buniek v pokožke. Hodinka "medzi psom a vlkom" - temná chvíľa medzi nocou a svitaním - býva častejšie než iné hodiny dňa kritická a rozhodujúca pre stav pri ťažkých chorobách, dochádza v nej k zvratom. Skrýva aj chvíľu najhlbších depresií a nekonečne dlhá pre nespavých ľudí.

Odľahčovací víkend

Už od stvorenia sveta je siedmy deň dňom oddychu. Bol by asi silno špekulatívny predpoklad, že jeho včlenenie do desatora malo svoj pôvod v rešpekte našich predkov k biorytmom. Avšak väšina z nás žije v týždennom rytme so striedaním pracovných a voľných dní, s pravidelným opakovaním mnohých činností, a náš organizmus sa tomu prispôsobil. Tento rytmus vnímame najmä určitou kumuláciou únavy v piatkovom večere, dôverne známou chmúrnosťou pondelkových rán a vzostupom aktivity uprostred týždňa. Denný rytmus sa pochopiteľne nezastaví ani cez víkend, preto príliš radikálna zmena oproti priebehu bežných dní môže pre organizmus znamenať nie uvoľnenie, ale nárast stresu. Napríklad mylná je predstava o tom, že víkend je ideálny na "dospávanie" a vyrovnanie nazhromaždeného spánkového dlhu - účinok býva práve opačný.

Keď už sme začali našimi predkami, nebude na škodu pripomenúť ich pravidelný týždenný výkyv v podobe piatkového pôstu, ktorý prikazoval znížiť príjem potravy (my by sme to dnes odhadli pod 1000 kalórií na deň) a celkom vylúčiť mäso. Aj súčasní dietológovia považujú za užitočné a odporúčajú zaradenie "odľahčovacieho dňa" do týždenného stravovacieho režimu. V súčasnosti sme svedkami rastúceho - a oprávneného - záujmu odborníkov o problematiku biorytmov. Veľa výskumov prináša nové poznatky o tom, ako ich znalosť využiť napríklad pri terapii mnohých ochorení, optimálnom načasovaní užívania liekov a tiež v prevencii mnohých chorôb, najmä tých ktorým hovoríme civilizačné. Nejedna z nich je totiž dôsledkom toho, že sme dlhší čas nechceli alebo nevedeli počúvať tikot našich vnútorných hodín.