THASSOS - ostrov pínií, olív a medu

Zo starých gréckych povestí a bájí dýcha antika. Aj najsevernejší grécky ostrov Thassos má svoju povesť. Hovorí sa v nej, že v čase, keď Zeus uniesol krásavicu Európu, jej otec, fénický kráľ Aginoras vyslal mládenca Thassosa, aby ju pohľadal a priviedol späť. Namiesto Európy objavil však krásny a bohatý ostrov, kde sa po neúspešnom pátraní usadil a nazval ho svojím menom.

Už v staroveku bol ostrov Thassos veľmi významný. Okrem zlata a mramoru zo svojho bohatstva ponúkal aj striebro, meď, opály a ametysty. Pôvodným obyvateľom sa hovorilo Karovia, neskôr sa na ostrov nasťahovali Feničania, v 5. storočí pred našim letopočtom Peržania. Prišli sem i Rimania, Benátčania a v 15. storočí Turci. Ku Grécku bol Thassos pripojený až 10. októbra roku 1912 v priebehu balkánskej vojny. Toto pôvabné územie ostrova je obkolesené Egejským morom. Thassos je vzdialený asi osem kilometrov od východomacedónskeho pobrežia. Žije tu približne 16000 obyvateľov. Rozlohou nepatrí k veľkým ostrovom, má 397 km2 a cesta okolo celého ostrova nemeria ani 100 km. Prevažnú časť Thassosu tvorí zalesnené pohorie s hlbokými údoliami a najvyšším vrchom menom Ypsárion, vysokým 1203 metrov. Najmä na severe i v strede je ostrov krásne zelený - rastú tu husté smreky, borovice, voňavé pínie a grécky kolorit doplňujú olivové háje. V Kavale nastupujeme na trajekt - veľkú loď, ktorá preváža ľudí, autá, autobusy i nákladné autá s tovarom 15-krát denne do príslavu v hlavnom meste Liménas tam a späť. Plavba trvá tridsať minút. Moja malá dcérka sa spočiatku obáva, či toto nie je náhodou Titanic a aby sme nenarazili do ľadovca. Celou cestou nás sprevádzajú kŕdle škriekajúcich čajok.

Z hlavného mesta už každý ide za svojím cieľom autobusmi či autami. Na pobreží, v dedinách, okolo dedín a mestečiek je postavených niekoľko milých hotelíkov, hotelov a apartmánov pre čoraz viac sa rozvijajúcu turistiku, ďalšie sú vo výstavbe.

Skala nie je kameň

Skala Prinos, Skala Kalirachis, Skala Potamias - čítam na mape Thassosu. Ide o pobrežné malebné bielo-modré dedinky a skala znamená niečo ako schodisko, ktorým sa dalo vystupovať od mora - čiže schody do dediny. Neďaleko Skala Potamias nás zaujme pútač Erics bar Oasis, tak som sa rozhodla zastaviť sa tam a konečne po roku ochutnať grécku ľadovú kávu so zmrzlinou - frapé. Oddychujeme v záhradnej reštaurácii pod figovníkom a zrazu s úsmevom na tvári nás prichádza privítať azda najpopulárnejší majiteľ baru na Thassose Eric. Určíte má svoje vlastné ťažko zapamätateľné dlhé grécke meno, no Eric mu už prischlo. Snáď rozmarom osudu ho preslávila neuverileľná podoba s bývalým slávnym futbalistom anglického tímu Manchester United, hráčom Ericom Cantonom. Svoj bar má aj patrične vyzdobený fotografiami, vlajkami a futbalovými trofejami. Na videu rád púšťa návštevníkom rozhovor, ktorý mal v gréckej televízii. Okrem toho sa rád fotografuje s hosťami v originálnom anglickom futbalovom drese - ale len od pása nahor, lebo vraj nemá tie pravé futbalistické nohy. Aj takáto netradičná býva reklama.

Delikatesa i liek

Sú všade, pri hotelových bazénoch, pri pláži a najviac okolo dedín - striebristozelené olivovníky, Grécko má na plochu najviac olivovníkov na svete a najviac ich rastie na Thassose. Vďaka miernej klíme olivovníky žijú aj niekoľko sto rokov. Každý strom má svoju históriu a čím je starší, tým je zaujímavejší, osobitý a neopakovateľný, s bizarne pokrútenými a členitými kmeňmi, i s dierami v kmeni. Každý z nich je svojským unikátnym umeleckým dielom, aké dokáže stvoriť iba najväčšia umelkyňa - matka príroda. Olivové drevo z dutých kmeňov býva tvrdé, no s jemnou štruktúrou a používa sa napríklad na výrobu darčekových predmetov. V nezrelom stave má plod olivovníka šedozelenú farbu, ktorá sa v priebehu zrenia mení na bielu, neskôr na tmavomodrú až čiernofialovú. Nezabúdam si preto kúpiť vynikajúci thassoský panenský, za studena lisovaný olivový olej, ktorého priaznivé účinky sú všeobecne známe. Olivový olej má neoceniteľné miesto v gastronómii aj v kozmetickom priemysle. Popri ceste vidíme rôznofarebné či jednoduché sivé úle, ktoré sú porozkladané priamo na zemi. O pár metrov ďalej od bzučiacich usilovných včiel domáci včelári predávajú med, ktorý je tiež povestný svojou vysokou kvalitou. Medzi predávaný sortiment patria aj orechy zaliate medom či figy zaliate medom.

Vychutnajme si more, mramor a jedlo...

Pláže Thassosu vítajú návštevníkov bledožltým pieskom a čistou vodou, v ktorej aj vo väčších hĺbkach vidieť až na dno. Prakticky okolo celého ostrova je kopa pláží, stačí si len vybrať. Ale aj tak viac navštevovaných je na juhovýchodnej časti ostrova. K najväčším miestnym plážam patrí Golden beach, kde okrem piesku k svojráznym osobitostiam patria voľne pohodené kusiská bieleho mramoru, dokonca i podstavec pod sprchou je mramorový. Oddávna sa na Thassose ťaží mramor a neďaleko hlavného mesta Limenas je hneď pri ceste obrovský mramorový lom. V dedinách okolo domčekov stoja mramorové múriky, úlomky mramoru nájdete prakticky všade. Veľmi príjemná je pláž v Aliki či pláž Psili Amos. A po osviežujúcom plávaní dobre padne nejaká grécka špecialita v blízkej plážovej reštaurácii. Na výber majú tzatziky - jogurtové predjedlo s uhorkou, gauros - maličké opekané slané chrumkavé rybičky, chobotničky, kalamáre, rozvoniavajúci gyros, rôzne druhy rýb a morských živočíchov, musaku, vynikajúci syr feta, suvlaki, grécky šalál a všeličo ďalšie. Lákavé vôňe sú podfarbené typicky krásnou nezameniteľnou gréckou hudbou z reproduktorov. Pomaly vychutnávame túto atmosféru a už snívame o gréckom večere s hudbou - buzuki naživo, ktorý nám určite zorganizuje náš známy z minuloročných návštev ostrova - Dimitris z Astrisu. Dobré jedlo treba zapiť správne vychladenou retzinou - gréckym bielym vínom s charakteristickou miernou živicovou príchuťou. Po takto prežitom dni je slovo stres neznámy pojem.

Ženský kláštor Archangelou

Je postavený na útesoch na juhovýchodnej časti ostrova. V kláštornej kaplnke majú ikonu archanjela Michaela, v ktorej je zasadený íver z Kristovho križa. Majú tu i prameň so svätou vodou. Každý rok do Archangelou tradične smeruje púť z malebnej horskej dedinky Theológos, vzdialenej odtiaľto okolo 25 kilometrov. Fotografovanie je v kláštore zakázané, pri vstupe požičiavajú dlhé sukne, nohavice a košele, aby boli všetci zahalení od hlavy po päty. Tváre sestier prezrádzajú pokoj, spokojnosť, zbožnosť, možno aj radosť z turistov. Ponúkajú nás kávou a až príliš sladkými želatinovými cukríkmi obalenými v cukre. Prezeráme si interiéry a zapaľujeme sviečky. Potom z terasy kláštora obdivujeme pokojné modrotyrkysové more, nad ktorým sa skláňajú pínie. Svieži vetrík povieva od sýtofarebného mora a dobre je dovidieť aj na ďalší grécky ostrov Athos, na ktorý sa my, ženy, nemáme šancu dostať, pretože ženy jednoducho na Athos nesmú. A muži musia dať mesiac dopredu žiadosť, keď chcú dostať povolenie na vstup.

Hlavné mesto Liménas

Prístavné hlavné mesto, moderný Liménas, alebo jednoducho zvaný aj Thassos, pokrýva západnú časť antického hlavného mesta. V tej staršej, pôvodnej časti sa zčasti zachovali mestské hradby, poslavené v 5.-7. storočí pred naším letopočtom. Vtedy merali 3515 metrov. O zašlej sláve a dávnej histórii svedčia aj základy obytných domov a svätyní. Situované sú v polkruhu, juhovýchodne od vyvýšeniny antickej akropoly so zvyškami stredovekého hradu Kástro. V hlavnom meste sa nachádza aj múzeum antických nálezov i agora so stĺpovou sieňou. Agorevo znamenalo v starogréčtine zhromaždisko alebo tržnicu. Pred agorou je odeion, v juhozápadnej časti sú zvyšky víťazného oblúka, zvyšky Dionýzovho chrámu a ďalšie a ďalšie antické pamiatky. V uličkách neveľkého hlavného mesta s 2000 obyvateľmi počujeme okrem gréčtiny aj známu češtinu, slovenčinu, nemčinu i angličtinu. Nazeráme do obchodov, obchodíkov so suvenínmi, kocháme sa pohľadom na ponúkané farebné ovocie a zeleninu a kopu milých zbytočností, typických pre všetky rušné miesta.

Potos, Theológos, Astris

Nikomu na Thassose neprekáža, že autobusová doprava nechodí pravidelne. Na zastávkach sú vypísané orientačné časy odchodov a príchodov, no možnosť, že autobus príde v presne určenú hodinu, je mizivá, skôr náhodná. Patnásť minút skôr alebo neskôr, to predsa nie je až také hrozné. Veď času je dosť, slniečko svieti, niet kam sa ponáhľať a keď sme spoj zmeškali, lebo išiel desať minút skôr, ako mal, nevadí, veď za hodinu pôjde ďalší. Okrem šoféra pracuje v autobuse i sprievodca, ktorý počas jazdy predáva lístky a pred každou zastávkou zvolá, či priam zaspieva operným hlasom napr."póóótos!" - aby náhodou niekto nezadriemal a nezabudol vystúpiť.

Potos je veľmi príjemné, typicky turisticky orientované prímorské mestečko s kaviarničkami, plážami, mólom a obchodíkmi. V podvečer sa premení na promenádovú zónu za asistencie rôznolarebných svetiel, zvukov z pustených televízorov v krčmičkách, vravy, rozhovorov. Správny letný dovolenkový ruch. Rodičia neľutujú peňazí a hádžu stodrachmovky do detských automatov - hojdačiek, autíčok, rakiet a všelijakých atrakcií, ktoré blikajú, húkajú, pískajú - skrátka, robia hrozný hluk. Deťom žiaria oči, všetko chcú vyskúšať. Asi 10 km od Potosu smerom do vnútrozemia je malebná dedinka Theológos. Bývajú tu prevažne starí ľudia, babičky chodia oblečené celé v čiernom a ťažko sa im odhaduje vek. V malých záhradkách pestujú granátové jablká, figy a hrozno. Dedkovia, pripomínajúci múdrych filozofov, posedávajú v malých skupinkách na stoličkách pred krčmičkami a popíjajú ouzo, ktoré keď si rozriedia s vodou, vyzerá ako mlieko. Uličky sú dláždené hladkými kamennými platňami, trochu šikmo ryhovanými pre odtok vody. Na múrikoch driemu mačky, snívajúce svoje tajné sny. Hoci tabuľa na ďalšej ceste oznamuje, že by tu mala byť dedina Astris, nie je to celkom tak. Pri ceste sa pýši len biely hotel Astris Sun a pár metrov vedľa minimarket Matheos. Do dediny sa dostaneme už peši poľnou prašnou asi trojkilometrovou cestou. Zblízka si obzeráme olivy, pasúce sa ovce a kozy ako keby sa čudovali, čo tam robíme. Samotná dedina Astris je stará, dosť domčekov je aj smutných, opustených. Pri ďalších stromoch vidíme postávať somárikov s nevinnými očami - slúžia ako pomocníci pri rôznych prácach. Na mandľovníku je už veľa zrelých orechov, vo vnútri ktorých je chutná mandľa. Ľahko sa dajú rozbiť kameňom. Oproti nám s bezzubým úsmevom prichádza dedko a hoci nevie ani slovo po maďarsky alebo nemecky, nieto ešte slovensky, dohovoríme sa. Ukazuje na seba, že sa volá Markos a pozýva nás do záhrady. Naoberá nám celú tašku zrelých sladkých fíg a ochotne sa s nami odfotí. Lúči sa s nami gréckym: "Ja su" a všetkým je dobre na duši. Keď sa vraciame z dediny, náš známy Dimitris s manželkou Sofiou nás už čakajú pred svojím minimarketom a radostne nahlas nás vítajú. Je čas na občerstvenie. Na dvorčeku vedľa obchodu má temperamentný majiteľ niekoľko stolov a stoličiek, kde sa oddychuje, popíja, vášnivo diskutuje, večeria - skrátka miestečko, kde sa žije. Namiesto striešky proti slnku slúži hrozno, ktoré v nádherných tmavomodrých strapcoch nám visí sladko priamo nad hlavou. Keď má Dimitris mimoriadne dobrú náladu a čas, zavolá kamarátov, tí prinesú gitary, mikrofóny a originálny grécky večer s pesničkami a spontánnymi tancami miestnych aj návštevníkov je na nezaplatenie. Ešteže, milé Grécko a Thassos - že si tak blízko!
A kto raz ochutnal tvoju milotu, úprimnosť, pohostinnosť a nefalšovanú dovolenkovú atmosféru,

určite si vždy na teba s láskou spomenie a rád sa k tebe vráti.

Ing. Ivona Ďuričová