Teplomer – ako funguje?

Odmerať dnes teplotu nie je žiadny zázrak. Avšak ako všetko na svete, aj teplomer má za sebou svoju históriu. Pár múdrych hláv muselo nad ním pošpekulovať a postupne ho vylepšovať.

S prvým teplomerom sa spája rovno meno známeho talianskeho vedca Galilea Galileiho. V roku 1592 sa mu podarilo skonštruovať prvý teplomer, ktorý – ako všetko prvé vo vedeckom svete – nebol ešte celkom presný. Následne vznikali ďalšie a ďalšie teplomery, ktoré síce stále neoplývali veľkou presnosťou, ale z pohľadu estetiky, išlo niekedy doslova o umelecké diela.

Prvý spoľahlivý teplomer skonštruoval nemecký fyzik Daniel Gabriel Fahrenheit v roku 1714. Úzku rúrku teplomera naplnil ortuťou, ktorá sa pri zohriatí rozpína presnejšie a ľahšie, ako predtým používaný alkohol. Fahrenheit vyvinul aj teplotnú stupnicu, ktorá sa dodnes používa predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách. Vo Fahrenheitovej stupnici vrie voda pri 212 stupňoch. Ďalšiu známu stupnicu priniesol Anders Celsius, švédsky astronóm, ktorý stanovil, že voda zamŕza pri 100°C a vrie pri 0°C. Až neskôr stupnicu otočili a dnes sa u nás ako bod varu používa 100°C a mrazu 0°C. Poslednou používanou stupnicou je Kelvinova, ktorú obľubuje vedecký svet. V nej je najnižšou teplotou absolútna nula, pri ktorej sa všetky molekuly prestávajú pohybovať.

Dnes sa používajú najčastejšie dva typy teplomerov, a to digitálny a kvapalinový. Princíp fungovania digitálneho spočíva v tom, že zmenami teploty je ovplyvňovaný elektrický prúd v kovoch, ktoré sú vo vnútri teplomeru. Niektoré z nich majú pri zohriatí väčší odpor, a tak počítač vnútri prepočítava veľkosť odporu do tepelných hodnôt. Tie sa potom objavujú v podobe čísel na displeji. Kvapalinový teplomer funguje na princípe rozpínania kvapalín. Zohrievaním sa kvapalina rozpína a stúpa v úzkej rúrke smerom nahor. Ochladzovaním sa zasa sťahuje a klesá nadol.

Ivana Rodáková