Takmer dokonalá vražda

Príbeh, ktorý mal vo vyšetrovacom spise niekoľko tisíc stránok, sa stal v lete 1982. Kvôli neobyčajnej motivácii páchateľa i rozsahu a náročnosti vyšetrovania právom patrí do análov slovenskej kriminalistiky...

Zavčasu ráno, deň pred Petrom a Pavlom, našiel náhodný chodec v kanáli vodnej elektrárne pri Trenčíne mŕtvolu neznámeho staršieho muža. Nemal pri sebe žiadne doklady, mohol mať okolo sedemdesiatky a nikto ho nehľadal. Obhliadajúci lekár usúdil, že muž nešťastnou náhodou skĺzol po strmej betónovej stene koryta kanálu a utopil sa. Povrchné odreniny a ďalšie malé zranenia takémuto spôsobu smrti nasvedčovali. Po totožnosti mŕtveho začala bezpečnosť pátrať a do vyšetrovacieho spisu nebolo čo vložiť.

Koncom roka sa však predsa len začalo vyjasnievať. Bratislavská kriminálka preverovala trestné oznámenie istej 43-ročnej pani Vierky, ktorá tvrdila, že jej priateľka sa dopustila krádeže. Vraj jej zobrala z bytu šperky. Ukázalo sa, že pani Vierka priateľku krivo obvinila z pomsty za to, že s ňou dotyčná dáma už nechce udržiavať intímne styky. Slovo dalo slovo a vyšetrovateľa majora Luzorda začala pani Vierka čoraz viac zaujímať. Šírili sa totiž okolo nej čudné reči - vodila si do bytu dievčatá a ženy. Nebolo jasné, komu vlastne byt patrí a navyše - na rôznych oddeleniach Polície v Bratislave sa začali hromadiť podnety na trestné stíhanie akýchsi mužov, ktorí pod prísľubom manželstva vylákali od vydajachtivých žien nemalé čiastky. Povedzme vo výške mnohých desať tisícov. Najzaujímavejšie bolo - že nijakí muži neexistovali. Bola to pani Vierka Borovská, ktorá sa ako známa homosexuálka vydávala za muža s akademickými titulmi.

Luzord čoskoro zistil, že natrafil na prípad, s akým sa ešte nestretol. A to už bolo čo povedať. Ženská totiž hrala úlohu chlapov v niektorých prípadoch tak dokonale, že dokonca mala s dámami intímny styk bez toho, aby ženy prišli na to, že nesúložia s mužom. V jednom prípade, keď „nabalila" pannu, oblafla dokonca rodičov. „Nádejný ženích" ostal v rodičovskom byte cez noc a zbavil dievča panenstva umelým penisom. Dievča nič netušilo...

Bolo toho veľmi veľa, nad čím skupina vyšetrovateľov krútila hlavou. Isté však bolo, že pani Vierka je podvodníčka veľkého formátu. Vlastnila „šesťstotrinástku" hrala sa na veľkú „lady", alebo aj opačne - na veľkého pána. A všetko jej vychádzalo. Keď však kolotoč vyšetrovania nadobudol obrátky, vznikol problém. Pani Vierka bývala v byte, ktorý patril 72-ročnému mužovi. Ten si ju vraj chcel zobrať za manželku pod podmienkou, že ho doopatruje do smrti. Nuž a z vďačnosti jej okrem iného venoval dvojizbový družstevný byt. Ibaže starého pána nebolo. Pani Vierka Borovská tvrdila, že sa s bohatým starým pánom Turinom, bývalým obchodníkom a kšeftárom, presne na Petra a Pavla pohádali a preto odišiel za akousi fľandrou do Košíc. Nechal jej vraj lístok na rozlúčku. Ukázať ho však nemohla a čím viac sa jej Luzord na všeličo vypytoval, tým sa celá situácia zdala zamotanejšia. Bez starého pána sa ani jedno z tvrdení vlastne nedalo overiť. Ale kde je starý pán?

Bol to on - neznámy muž v prívodnom kanáli hydrocentrály pri Trenčíne. Turin bol v Rajeckých Tepliciach na liečení a 27. júna 1982 ho z kúpeľov odvážala zachovalá dáma, šoférujúca auto zn. T 613...

Borovská putovala do vyšetrovacej väzby. Až po niekoľkých mesiacoch intenzívneho pátrania, vypočutí stoviek svedkov a zadovážení množstva dôkazov mohol Luzord oznámiť prokurátorovi: Jozefa Turina po dôkladnej príprave zavraždila Viera Borovská tak, že ho po ceste z kúpeľov omámila éterom a v narkotickom spánku zhodila do kanála, kde sa utopil. Ako to teda bolo? Viera Borovská bola ženou, akých v histórii našej kriminalistiky veľa nenájdeme. Z obyčajnej úradníčky, ktorá úchytkom ukájala svoje pudy na dievčatách, sa vyvinula profesionálna podvodníčka prestrojená za muža. Raz za inžiniera, za doktora riadiaceho tatrovku. Dokázala svoje ženské obete tak „zblbnúť", že s ňou, vlastne s ním, boli ochotné uzatvoriť manželstvo, súložiť, dať mu, či vlastne jej peniaze na kúpu bytového zariadenia i obrúčiek, požičať veľké obnosy peňazí...

Nuž a vrcholom dokonalosti mal byť „projekt Turin", končiaci sa takmer dokonalou vraždou.

Starý pán sa s Vierkou, decentnou dámou poctivých mravov, zoznámil v roku 1981. Všetkého mal nadostač - solídny dôchodok, vedľajšie zamestnanie, dvojizbový družstevný byt, množstvo cenností v byte, sporožírový účet a bezmála dvestotisíc korún, ktoré používal ako rotujúci kapitál pri úžerníckych pôžičkách ľuďom v núdzi. Keď sa mu zažiadalo, prichýlil na pár nocí mladú „pipku" a skúšal, čo ešte dokáže. Bodaj by sa pani Vierke nezapáčil. Posledné ľúbostné vzplanutie Turina celkom opantalo. Žil predstavami, že zvyšné roky života strávi po boku milujúcej opory - pani Vierky. Presvedčila ho, že treba odísť z Bratislavy. Našla mu vraj miesto chatára vo Vysokých Tatrách. Pri takej robote sa dajú zarobiť obrovské prachy. Medzitým, kým bude v Tatrách, ona zabezpečí všetko potrebné - najmä vymení byt za väčší, potom sa zosobášia a budú si žiť ako dvaja holúbkovia. Turin jej všetko „zhltol". Nechal na ňu notárskou zmluvou prepísať byt i väčšinu sporožírového účtu. Súhlasil aj s tým, že na istý čas pôjde robiť chatára a všetko ostatné zariadi jeho „družka". V máji Turin dostal poukaz na liečenie. Borovská už mala v rukách všetko, dozrel teda čas zrealizovať ďalšiu časť plánu. Pred odchodom na liečenie ho primäla napísať najbližším príbuzným zopár listov, v ktorých oznamuje, že odchádza na liečenie a potom pôjde do Tatier pracovať ako chatár. Netreba sa preto znepokojovať, keď sa istý čas neozve. Borovskej dal splnomocnenie ešte aj na výber dôchodku a mzdy v podniku, kde si privyrábal a nechal jej aj niekoľko bianco listov s podpisom, aby v jeho mene mohla povybavovať všetko, čo uzná za vhodné. Pani Vierka medzitým domýšľala detaily. Na bianco papieroch napísala v jeho mene niekoľko listov, aby ho čo najdlhšie nikto nehľadal, cez svoju sexuálnu priateľku zohnala deci éteru... Nadchádza finále. Veľká kombinátorka, Bender v sukni, skrátka myslí na všetko. Vyberá mzdu od Turinovho zamestnávateľa, úspešne vymáha od veriteľov vrátenie pôžičiek, je s Turinom v sústavnom kontakte.

Nuž a 27. júna večer prichádza do Rajeckých Teplíc pani Vierka. Nejdú však do Tatier - finguje poruchu na aute, kvôli ktorej sa vraj musia vrátiť do Bratislavy. Miesto si vyhliadla už vopred. Dobre ho poznala vďaka istej známosti s jednou vášnivou ženou... Zastaví. Priložiť starcovi vreckovku s éterom k tvári a chvíľu ho podržať, kým nezaspí, je maličkosť. Vytiahne telo z auta a zhodí ho po betónovom svahu kanála do vody. Musí sa utopiť. Vracia sa do Bratislavy a listy v jeho mene odosiela ešte týždeň po vražde...

Vyšetrovanie trvalo dlhé mesiace. Lekári potvrdili, že fyziologicky je ženou s homosexuálnymi i transsexuálnymi sklonmi. Sudcom to bolo, pravdu povediac, jedno...

(ONDREJ ŠIMÚNY )