TAJOMSTVO Z MLADOSTI

Ale poďme pekne po poriadku, musím všetko od začiatku.

Nikdy som nebola rúča dievčina, nešli si mládenci za mnou krky povykrúcať. Bola som taká malá gulička, tak ma aj spolužiaci prezývali. Čo som sa len natrápila, pre každé kilo navyše. Aj keď priateliek som mala vždy veľa. Jedna z nich krásna Julka, na ktorej si vždy muži išli oči vyočiť, ma pozvala na svoju svadbu za družičku. A hneď aj susedovie Jana, mládenca z vedľajšej dediny mi za družbu vybrala. Trochu som sa veru aj okúňala, keďže to bol fičúr neúrečný. No, ale čo mal chudák robiť, keď som mu bola pridelená. Svadba bola vychýrená aj so sto hosťami, trvala až do samého rána. A ako to už na dedine býva zvykom, keď sa všetko na svadbe nepoje a nepopije, tak sa hostia zídu ešte na druhý deň v nedeľu, akože na „poprávku“. A tak sme sa veru „popravovali“ aj my s mojim družbom Janom. Poprávka trvala do polnoci a môjmu milému už nešiel domov žiaden autobus. Tak prespal so mnou v mojej komore. Ale ráno po prebudení som už len vankúš sama hladkala. Jana už nebolo. Prešiel mesiac a ja som márne čakala na neho aj na „periódu“, tak sa mesiačikom hovorilo za mojich mladých čias. Darmo som si ja nohy obárala v horúcej vode, prenadarmo som skákala z voza a dokonca som vypila aj liter ríbezľáku. Mesiačiky nič neprichádzali. Tak som nasadla na autobus a išla vyhľadať Jana. Ten keď si vypočul moje horekovanie, otočil sa mi chrbtom, akože on nič, on muzikant. Zachoval sa ku mne ako najväčší galgan v celom chotári. Týždeň som mala kruhy pod očami z vyplakaných lavórov sĺz. Strašne som sa bála, nielen čo povedia moja prísna mať a otec, ale aj celá dedina. Ako budú na mňa ukazovať prstom a pred kostolom pľuvať. Fúúúj !!! Prespánka !!!

V tom čase si ma všímal aj Ondro, pastier kráv z neďalekého družstva, kam som chodievala každý večer po mlieko. Tomu jedinému som sa vždy ľúbila, hovorieval mi, že som tak šumná, krv a mlieko. Hovorí sa, že topiaci sa aj slamky chytá. Musí na tom niečo byť, lebo mi v hlave skrsla takáto myšlienka: „ Čo keby Ondrík bol otcom môjho dieťaťa pod srdcom?“ A tak som privolila na všetky jeho lichôtky. Po dvoch mesiacoch som aj jemu povedala radostno-neradostnú správu. Od toľkého šťastia začal rozhadzovať nakosené a zviazané snopy slamy. Žatevníci len krútili hlavami, či sa náhodou nepomiatol.

Sily mal aj za troch, nedbal by si ma nosiť na rukách. Žili sme si ako tri holúbky až do chvíle, dokiaľ si neprišla môjho obetavého muža zobrať tá zubatá. Prišlo to tak náhle, len ho zrazu začal bolieť chrbát a z boľavého chrbta sa vykľula rakovina pečene. Trápil sa s tou pliagou a ja s ním iba tri mesiace.

A tak som žila iba pre robotu a pre Zuzku, chcela som jej nejakú korunku na štúdia, lebo aj nebohý Ondrík si veľmi želal, aby inak múdre dievča išlo študovať. A tak po strednej išla na vysokú do veľkého mesta. Domov chodila iba na víkendy.

Ako tak jednu slnečnú nedeľu vysmážam rezne a vypekám buchty na internát mojej dcére, niekto zazvonil. Ešte zamúčenými rukami idem otvoriť. Vo dverách stojí moja dcéra a mladý chlapec v rokoch mojej dcéry Zuzky. Podáva mi veľkú kyticu so slovami: „Tetuška, tieto kvety sú pre Vás, za to, že ste Zuzku tak dobre vychovali“. Keď som ho medzi dverami od šťastia a dojatia objala, zrak mi padol na staršiu škodovku a muža opierajúceho sa o ňu. Mráz mi prešiel po chrbte a v duchu som si pomyslela : „Veď je to Jano, Zuzkin otec, veď tí mladí sú vlastne súrodenci.“ Mladého Janka som pozvala dnu a už som len začula naštartovanie a odfrčanie starej škodovky. Na moju neočakávanú návštevu z mladosti kvôli šoku doplatili aj moje buchty, ktoré som v strese zabudla vytiahnuť. Zuzka, keď videla na mne, že nie som vo svojej koži, myslela si, že sa mi jej milý nepáči. Začala mi ho vykresľovať len v samých superlatívoch, že spolu študujú a už pol roka sa majú veľmi radi.

Keby oni vedeli, čo mi za starosť a trápenie pripravili. Od vtedy chodím ako bez duše a len sa modlím, že nech sa títo zaľúbení ľudia radšej rozídu. Veď koľko len postihnutých detí sa narodilo v našej aj susednej dedine len preto, keď sa bratranci alebo nevlastní súrodenci museli zobrať na príkaz rodičov, hlavne kvôli majetkom. Moje svedomie by mi to nikdy neodpustilo, keby sa nedaj bože narodil mojej milovanej dcére - mrzáčik.

Nešťastná Mária