Tajomný cudzinec. Zjavil sa v jej živote a potom zmizol
„Zo všetkých barov vo všetkých mestách na tejto planéte si on príde práve do toho môjho.“
Ema sa ocitá ako v scéne z Casablancy, keď dverami jej baru vchádza príťažlivý Matthew. Okamžite medzi nimi zafunguje chémia a všetky rozumné rozhodnutia idú bokom. Sexi hudobník ju dočista poblázni, no o to bolestivejšie je Emino precitnutie do reality, keď Matthew rovnako náhle bez slova zmizne. Časom do jej života prichádza nový muž a keď Ema už ani nedúfa, že by sa v jej živote mohol opäť objaviť charizmatický cudzinec, zjaví sa rovno pred jej očami a za okolností, ktoré jej pripadajú skôr ako nočná mora. Postupne zisťuje, prečo Matthew bez slova zmizol, no ocitá sa v situácii, ktorú neplánovala ani v najhorších snoch.
Tajomný cudzinec je romantický, dramatický, spletitý a napínavý príbeh. Chvíľami vás prekvapí a zisťujete veci, ktoré by ste nečakali.
„Ľudia postávajúci okolo nadšene zahulákali, keď sa k jej hlasu pripojil sýty mužský barytón. Love of my life, don‘t leave me… You‘ve taken my love, and now desert me... spievali v dokonale zohranom duete, akoby tú pieseň predtým spolu spievali mnohokrát. Nikto v miestnosti by nebol povedal, že toto je ich prvé spoločné vystúpenie.“
Martine Jakubovej vyšlo už niekoľko obľúbených kníh, ako Dotyky vášne, P. S.: Hľadám chlapa , Líštička, Riskantná hra a Pád do ticha.
Začítajte sa do novinky Tajomný cudzinec:
Dvere sa otvorili a Ema automaticky zodvihla hlavu, aby pozdravila zákazníka a mohla rýchlo zapnúť umývačku riadu.
Zabudla na ňu však hneď v tej sekunde, keď ho zazrela. Ani sa nesnažila tváriť, že ho nehlce pohľadom. Do dvoch metrov mu chýbalo iba niečo cez desať centimetrov a podľa toho, čo narýchlo videla, mal bohovsky dobré telo. Nevyzeral byť prehnane svalnatý, no rozhodne bol slušne vyšportovaný.
Mňam, prebehlo Eme hlavou.
Dlhé tmavoplavé husté vlasy mal vzadu zopnuté do uzla, uvoľnené pramienky mu lietali okolo dokonalej tváre a strnisko rovnakej farby už pred pár týždňami prerástlo do brady. Oblečené mal jednoduché biele tričko, pod ktorým sa rysoval pôsobivý hrudník, sivé plátenné bermudy a každý kúsok tela od krku dole, na ktorý dovidela a ktorý nebol zahalený oblečením, mal pokrytý hustým tetovaním. Doriti, vydýchla v duchu a pri jeho uprenom pohľade sa na okamih zľakla, že to vyslovila nahlas.
„Ahoj,“ zatiahol s prízvukom, ktorý ho ihneď zaradil do cudzích krajín, a Ema nasucho preglgla.
„Ahoj,“ zamrmlala ako v delíriu. Mala pocit, že tam stojí celú večnosť, kým sa konečne spamätala a uvedomila si, kde sa nachádza.
„Ehm, prepáč, že na teba tak civím, ale keď sa rozhodneš vyzerať takto, predpokladám, že je to práve so zámerom, aby ľudia civeli, takže… “ tresla do ticha a zasekla sa. Pochopila, že maskovať svoje ďalšie myšlienky je už zbytočné.
„No, vlastne ani nie…“ odpovedal, no jeho sivé oči sa usmievali.
„Och, nuž, ak ti to neprekáža, ja by som napriek tomu rada civela ďalej.“
„Ak ťa to nejako poteší…“
„Och, určite budem veľmi potešená,“ prikývla úprimne a on sa pobavene uškrnul.
„Na moju obhajobu musím povedať, že zvyknem civieť na množstvo ľudí. Tých so super vlasmi, s hroznými vlasmi, ženy, ktoré vyzerajú príliš dobre, aby mohli byť skutočné a… no, možno necivím, ale zvyknem sa po nich obzrieť. V tvojom prípade, nuž…“ pokrčila plecami, akoby k tomu nebolo čo dodať.
„Vieš, my ženy si jednoducho nevieme pomôcť. Keď ide oproti napríklad lepšie vyzerajúca žena, jednoducho si ju musíš obzrieť. Je to reflex.“
Zasmial sa a v hustej brade sa zjavil úsmev hodný reklamy na žuvačky bez cukru. Dopekla s tým chlapom, prebehlo jej hlavou, je neskutočný.
„Stáva sa to často?“
„Čo?“ touto otázkou ju mierne zaskočil.
„Že stretávaš ženy, ktoré vyzerajú lepšie než ty,“ uškrnul sa a podišiel bližšie k baru. Neodolala rýchlemu pohľadu na jeho hrudník a hoci mu to zrejme neuniklo, bolo jej to jedno. Bolo by zbytočné tváriť sa, že pri prvom pohľade na neho nezvlhla. A vôbec to nemyslela metaforicky.