Svetový deň korytnačiek poukazuje na dôležitosť ich správneho chovu

V dôsledku pašovania, exotického potravinárskeho priemyslu, ničenia biotopov a globálneho otepľovania sa odhaduje, že vyhynulo až 61 percent druhov korytnačiek a odborníci varujú, že v priebehu nasledujúcich 50 rokov by korytnačky mohli vymiznúť vo voľnej prírode. Svetový deň korytnačiek si pripomíname už 34 rokov s cieľom zvýšiť úctu a povedomie o jednom z najstarších tvorov na svete.

Legálny chov korytnačiek sa ukazuje ako zásadná cesta záchrany tohto živočíšneho druhu. Niektorí nadšenci si však z letných dovoleniek zvyknú priniesť domov suvenír v podobe živej suchozemskej korytnačky, čo je neprijateľné z viacerých hľadísk. Všetky suchozemské korytnačky sú totiž celosvetovo chránené Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známym aj pod skratkou CITES. „Medzi najobľúbenejšie druhy suchozemských korytnačiek patrí európsky druh testudo hermanni, teda korytnačka zelenkastá. Mláďatá prichádzajú do predajne už nezameniteľne označené mikročipom a s certifikátom. V prípade kúpy tohto exempláru je preto nutné rátať s administratívou okolo nahlásenia zmien v druhovej karte, ktorú je povinný viesť každý držiteľ,“ hovorí Robert Schemmer, manažér vzdelávacieho a rozvojového centra Super zoo.

Menu chráneného tvora

Korytnačka zelenkastá je vďaka svojej veľkosti a relatívne nízkym nárokom vhodná aj pre začiatočníka. Kresba na pancieri je u každého plaza jedinečná a slúži tiež na identifikáciu jedinca, pričom práve na pancieri sa zvykne prejaviť, či sa chovateľ o svoje domáce zvieratko dobre stará. V prípade nesprávnej výživy či osvetlenia môže byť hrboľatý alebo prepadnutý, a keďže sú tieto zmeny nezvratné, je dôležité im predchádzať správnym prístupom. „Suchozemské korytnačky zelenkasté chované v domácnosti, sú bylinožravé, no vo voľnej prírode si dokážu jedálniček spestriť trebárs aj dážďovkami alebo slimákmi. Základ rastlinnej stravy by mal obsahovať púpavu, púpavové listy, skorocel, ďatelinu lúčnu, ďatelinu plazivú, hviezdicu prostrednú a trávy ako sú lipnica, ovsík či timotejka. Od leta do jesene zvyšujeme korytnačkám podiel sena, čím imitujeme ich prírodné prostredie. Výnimočne im môžeme dopriať aj hrušky, melón, maliny alebo jahody, rovnako rímsky šalát či pekingskú kapustu. Jedálniček suchozemských korytnačiek pravidelne spestrujeme o výživové doplnky v tekutej alebo sypanej forme obohatené aj o vápnik a príležitostne rôzne typy granulátov. Absolútne nevhodná je ľudská strava,“ vysvetľuje Robert Schemmer.

Korytnačie nehnuteľnosti

Práve kombinácia vápnika a dobrého osvetlenia sa podpisuje pod dobre vyvinutý pancier a správny rast. V teráriách zohráva najväčšiu úlohu správna teplota a svetlo, pričom plazy potrebujú viacero druhov žiarenia, ktoré im dokážeme zabezpečiť prostredníctvom kvalitného osvetlenia. „Korytnačky sú veľké turistky. V teráriu im preto môžeme vytvoriť zóny. Do jednej časti dáme napríklad rašelinu, teda vlhší substrát, ktorý korytnačkám pomáha sa ochladiť. V protiľahlej časti vytvoríme zase suchú zónu pomocou štiepok či kôry a medzi nimi napríklad pás z kamienkov, na ktorých si korytnačka brúsi pazúriky. Zariadime ho tiež konármi a koreňmi, no pri ich rozmiestnení dávame pozor, aby mal jedinec v teráriu dostatočný priestor na ich obchádzanie a aby sa v nich nemohol zaseknúť. Domov tohto plaza by mal obsahovať tiež úkryt z prírodných materiálov a plytké misky na pitie, kúpanie a, samozrejme, potravu,“ prízvukuje Robert Schemmer zo Super zoo.

Priateľ na celý život

Terárium je kus prírody v obývačke a často býva jej ozdobou. V prípade mladej korytnačky by malo dosahovať minimálnu dĺžku 70 cm, v prípade dospelého jedinca o dĺžke 20 až 30 cm treba rátať s minimálnou dĺžkou 120 cm. Plocha od dna by mala byť dostatočne vysoká, aby korytnačka nemohla vyliezť von. V prípade, že korytnačka trávi svoj čas od jari do jesene na záhrade, je nutné steny výbehu zapustiť do zeme aspoň do hĺbky 25 cm, lebo korytnačky rady hĺbia nory a môžu sa zahrabávať. Sú tiež „prírodné kosačky“, rady sa pasú na trávach a bylinkách. Samozrejme, externý domov korytnačky je nutné zabezpečiť zhora pletivom, ktoré ju ochráni pred psami, mačkami či vtákmi. Počiatočná investícia do korytnačky zelenkastej a jej vybavenia predstavuje približne 500 eur. Pokiaľ sa o ňu dobre staráme, môže sa dožiť 50 až 80 rokov, a tak býva často i predmetom dedičstva.

Vodné „ninja“ korytnačky

Popularitu vodných korytnačiek odštartoval film Ninja korytnačky. Keďže v televízii žili v kanáli, aj dnes sa ľuďom zdá, že ich chov je jednoduchý a lacný. Je pravda, že počiatočná investícia do samotného exemplára vo výške zhruba 20 eur nie je vysoká, no záujemcovia zabúdajú na to, že do 4 rokov môže jedinec narásť do veľkosti 20 – 30 cm. „Zatiaľ čo pri 10-centimetrovej korytnačke postačí 150-litrové akvárium, dospelé kusy môžu vyžadovať akvárium v objeme  stoviek až tisíc litrov, ktoré potrebuje už externé filtre. Keby sme korytnačku postavili na zadné nohy, výška vodnej hladiny by sa mala rovnať dvakrát dĺžke jej tela. Okrem vody potrebuje pre správny vývoj panciera a celkové zdravie suchý ostrovček, teda odpočívadlo a vhodné osvetlenie. Vodná korytnačka sa rada slní, čo podmieňuje jej správny rast a zároveň pomáha predchádzať plesňovým infekciám. Samozrejme, kľúčová je poctivá starostlivosť o akvárium,“ vymenúva Robert Schemmer.

Vodná korytnačka je prevažne mäsožravá, no nemali by sme opomínať ani rastlinnú zložku. Základ jej jedálnička tvoria napríklad sušené kôrovce, hovädzie či kuracie mäso, ale živí sa aj slimákmi, rybami a granulátmi. Nemali by sme zabúdať ani výživové doplnky. Od jari do jesene môže byť väčšia vodná korytnačka aj v záhradnom jazierku. Pri dobrej starostlivosti sa dožije 20 až 30 rokov, čiže dvojnásobok toho, čo pes. Keďže niektorí majitelia ostanú prekvapení, koľko starostlivosti vyžadujú tieto vodné zvieratká, niektorí sa rozhodnú ich pustiť do voľnej prírody, kde majú tendenciu vytláčať pôvodné druhy korytnačiek. „Každý by si mal ešte pred kúpou korytnačky uvedomiť, že aj v tomto prípade platí výrok z Malého princa: Sme zodpovední za to, čo si k sebe pripútame,“ dodáva Robert Schemmer zo Super zoo.