Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi: Hľadanie spoločnej zodpovednosti

Slovenská katolícka charita sa zapája do programu Ciele udržateľného rozvoja, známeho aj pod názvom Agenda 2030, a pripomína apel Sv. Otca na odstránenie extrémnej chudoby. Pri príležitosti Svetového dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi (30.7.) prostredníctvom svojho projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi, vyzýva k hľadaniu spoločenskej zodpovednosti a zmene spotrebiteľského správania, ktoré má dôsledky na život celej planéty.

Kakao, banány, káva či bavlna a produkty textilného priemyslu. To všetko sú produkty, za príbehom ktorých môžeme nájsť rôzne podoby nútenej i detskej práce vo vykorisťujúcich podmienkach hraničiacich, či priam spojených s otroctvom. Nadnárodné spoločnosti, ktoré s výrobkami obchodujú a prinášajú ich na pulty našich obchodov, si často určujú neprimerane nízku cenu výroby a v snahe minimalizovať vlastné náklady využívajú aj továrne nedodržujúce pracovné štandardy a ohrozujúce životy svojich zamestnancov. Mzda farmárov a pracovníkov v manufaktúrach často nevystačí ani na zabezpečenie ich základných životných potrieb a v konečnom dôsledku len prehlbuje chudobu, z ktorej sa nevedia vymaniť.

Otroctvo na pultoch našich obchodov

Apelujeme na spoločenskú zodpovednosť. Všetci ľudia, bez ohľadu na krajinu, v ktorej pracujú, si zaslúžia bezpečné pracovné prostredie a spravodlivú odmenu za prácu, ktorá im umožní naplnenie životných potrieb, vzdelávanie a rozvoj. Odstránenie chudoby, ktorá akceptuje vykorisťujúce podmienky, no zároveň sa stáva ich dôsledkom, je jedným z cieľov Agendy 2030 a pravidelne naň upozorňuje aj pápež František. V encyklike Laudato sì povzbudzuje k spoločnému morálnemu povolaniu konať pre celý svet a sociálne dobro.

Až 10% svetovej populácie žije v extrémnej chudobe, z menej ako 1,90 dolára na deň. Keď nabudúce budeme stáť v obchode, zamyslime sa nad tým, odkiaľ výrobok, ktorý si kupujeme, pochádza a aký príbeh sprevádza jeho cestu na pulty našich obchodov. Akú časť zo sumy na cenovke reálne dostali ľudia, ktorí na jeho výrobe pracovali? Myslime na to, že hoci je cena, ktorú platíme za tričko či banán, navonok nízka, v skutočnosti je prítomná v globálnych dôsledkoch, akou je migrácia, znečistenie prostredia, klimatická zmena, no najmä – straty na zdraví, morálke a mnohých životoch. Platíme ju stavom planéty a ľudskej spoločnosti.

Náš podiel na utrpení núdznych je väčší, než by sme očakávali, a skrýva sa v rozhodnutiach, ktoré konáme každodenne.