Súrodenecká láska

Ak mi v živote niečo naozaj vyšlo, tak je to vzťah s mojím bratom. Je o dva roky mladší, ale len čo v detstve dorovnal dvojročné meškanie, okamžite som ho začala vnímať ako rovesníka. Nikdy sme sa nebili a nehádali, namiesto toho sa bili a hádali naši rodičia. Možno to nás stmelilo natoľko, že by som ho nevymenila ani za päť sestier.

Filip ma vždy podržal a pomohol mi v nejdenej ťažkej životnej situácii. Rovnako som mu ja kedykoľvek nápomocná a vždy ho rozosmejem, keď mu v živote dochádza dych. Nanešťastie, obaja máme v živote dosť problémov a keby sme nemali jeden druhého, už by sme boli na psychiatrii. Asi sme si z domu odniesli zlý program vnímania partnerského vzťahu, lebo ani jeden z nás si nevie a ani nikdy nevedel vybrať vhodného partnera.

Filip má na krku permanentne nejakú xantipu, ktorá využíva jeho pokojnú a rozvážnu povahu a ktorej záleží hlavne na jeho peniazoch, keďže si ich vie v slušnom množstve zarobiť. Aj posledná priateľka Monika sa po čase prejavila ako mamonárka, ktorej nestačí ani 5 dovoleniek ročne. Pustil ju k vode a teraz si chvíľu užíva svätý pokoj.

Mňa zasa musel neraz brániť pred mojimi partnermi, ktorých som od samej lásky tak obskakovala a prispôsobovala som sa im, že ma začali využívať a vyciciavať. Aj finančne, keďže si podobne ako Filip, viem na seba dobre zarobiť.

Nemáme šťastie v láske. Asi sme príliš spoľahliví a láskaví partneri, a to je pravdepodobne nudné v dnešnej bizarnej dobe. Obaja dúfame, že sa nám podarí nájsť si partnerov, ktorí ocenia naše kvality. Ešteže máme jeden druhého. Aspoň nám to čakanie na osudových partnerov ľahšie a veselšie ubieha.

Agáta Galisová