SUČKY - BOJOVNÍČKY

Hravosť a hryzavosť sú dve odlišné veci. Nie je neobvyklý názor, že ostrejšie psy sa šľachtia skrížením vlkov. Vlk, ktorý si na ľudí nezvykol, však pred nimi uteká. Spisovateľov i tvorcov filmov sa toto tvrdenie možno nepríjemne dotkne, ale je pravdivé.
Je však dôležité, aby pes bol presvedčený, že mu človek v určitej situácii porozumel, a potom aj majiteľ môže pocítiť radosť, že zo strany psa nedošlo k najhoršiemu hoci v prípade, keď sa narušila klíma okolo jeho pelechu so šteňatami. Ak psa nebude nikto dráždiť alebo inak provokovať, človeka nenapadne. Správny strážny pes má priateľský charakter, ak nie je výchovou zmanipulovaný.

Psy sa navzájom rady bijú. Väčšinou ide o neškodné meranie síl a nič na tom nemení ani zvuková kulisa divého vrčania alebo štekotu. Povedzme, že dochádza - podľa športového žargónu - k priateľskému stretnutiu podľa pravidiel. V zápale boja sa môžu objaviť aj jazvy, ale obidvaja sokovia po boji sú pripravení si utržené rany olizovať, čo prispieva k ich rýchlemu vyliečeniu.

Pozor však: sučky nepoznajú priateľský zápas, ale len skutočný boj, ktorý môže viesť aj do najhorších koncov jedného zo súperov. V podstate sa suky nesprávajú tak pokojne a mierumilovne ako psy. Ak spolu bojujú dve sučky treba zasiahnuť, ale nikdy, ak sme sami. Mlátiť rivalky nepomôže, neodradia ich ani najťažšie údery alebo poliatie vodou. Ak sme dvaja, potom súboj možno ukončiť tak, že sa každý priblíži k svojej sučke, tesne nad labkami ju uchopí za zadné končatiny (podľa možnosti naraz) a na povel ich zdvihneme a odtrhneme od seba. Vzdialime ich aspoň na dva metre od seba a potom ich na vodidle odvedieme z bojiska. Mali by sme si však zapamätať, že ak už raz dve sučky spolu bojovali, môže sa stať, že sa budú neznášať celý svoj život.