Sú štvornohí miláčikovia hrozbou pre našu imunitu?

Nielen deti, tehotné ženy a ľudia so zníženou imunitou by si mali dávať pozor na nebezpečenstvo zvané ZOONÓZY. Máte doma zvieracieho kamaráta? A viete, aké zdravotné nebezpečenstvá vám pri styku s ním hrozia? Ste si vedomí toho, že tieto prenosné ochorenia sa vyskytujú aj vo vašom okolí? A ak o tomto všetkom máte vedomosť, dokážete sa účinne chrániť? Pokiaľ ste na každú otázku odpovedali kladne, tak vás v tomto smere asi len tak niečo nezaskočí. Pre tých ostatných ponúkame trochu osvety v oblasti ochorení nazývaných zoonózy alebo skôr antropozoonózy, a to najmä so zreteľom na kožné plesne.

Čo sú to zoonózy?

Do tejto skupiny infekcií zaraďujeme nákazy, ktorých pôvodcovia sú adaptovaní pôvodne na zvieratá. Niektoré z týchto infekčných patogénov vyvolávajú tak u zvieraťa, ako aj u nakazeného človeka často veľmi vážne ochorenia, v niektorých prípadoch až ohrozujúce život.

Ďaleko častejšie sú však ochorenia s chronickým priebehom, ktoré môžu dlhodobo sužovať svojho nositeľa a spôsobiť mu rad ťažkostí nielen zdravotných, ale aj spoločenských. Škála pôvodcov je veľmi pestrá – od vírusov (besnota, vtáčia chrípka) cez baktérie (listerióza), mikroskopické huby (dermatofytóza) až po parazity (toxoplazmóza). Liečbu komplikujú necharakteristické príznaky ochorenia, ktoré môžu pripomínať chrípku, črevné ochorenia, ekzémy či lupienku a ďalšie.

Zdrojom infekcie sú takmer výhradne zvieratá, k prenosu teda dochádza zo zvieraťa na človeka. Ako? Môže ísť o priamy kontakt, kedy dôjde k uhryznutiu či poškriabaniu, ďalej to môže byť konzumáciou kontaminovanej potravy, prípadne prostredníctvom tzv. „špinavých rúk“.

Rizikové skupiny

Deti sú spontánne, láka ich všetko živé. Objímanie, hladenie, ale aj pusinkovanie a olizovanie neumytých rúk je často príčinou následných problémov. Mačiatka a morčatá majú navyše pomerne ostré pazúriky. Aj keď vo väčšine prípadov neúmyselne, môžu porušiť drobným poškriabaním kožu. Do tejto ranky sa potom dostane mikroorganizmus, ktorý sa môže vyskytovať na srsti zvieraťa, a ranku využije ako vhodné prostredie na svoje množenie.

Či chceme, alebo nie, tehotenstvo je prirodzeným rizikovým faktorom, keď je organizmus ženy viac náchylný na viaceré infekcie. Budúca mamička by mala myslieť predovšetkým na svojho nenarodeného potomka a radšej obmedziť priamy styk so zvieratami a taktiež sa vyhýbať tepelne neupravenému mäsu. Infekcie, ako sú toxoplazmóza a listerióza, môžu spôsobiť až nenapraviteľné škody práve nenarodenému bábätku.

Hoci tieto stavy môžu byť, čo sa týka imunitného systému, veľmi rozdielne, ľuďom s nižšou obranyschopnosťou sa vo všeobecnosti neodporúča priamy kontakt so zvieratami. Oslabená imunita môže spôsobiť ľahší prenos infekcie a samotné ochorenie potom máva u takého pacienta závažnejší priebeh.

Mykotické ochorenia kože ako zoonóza

Mykózy sú infekcie spôsobené mikroskopickými hubami. Ide o priame aktívne pôsobenie huby v tkanivách hostiteľa (najčastejšie je postihnutá koža, vlasy, fúzy, chlpy a nechty). Tieto mikroskopické huby označujeme ako dermatofyty a ochorenia nimi spôsobené ako dermatofytózy či dermatomykózy. Ide o mikroskopické huby s väzbou na keratín, teda povrchové kožné štruktúry ako u človeka, tak aj u zvierat.

Práve u zvierat, či už hospodárskych, alebo domácich maznáčikov, vyvolávajú viditeľné i skryté kožné ochorenia, ktoré sú prenosné na človeka. Infekcia sa potom môže za priaznivých podmienok šíriť z postihnutého človeka na ďalších ľudí.

Dermatofytózy u človeka

„Ako už bolo uvedené, mikroskopické huby, ktoré spôsobujú tieto ochorenia, tvoria samostatnú skupinu infekcií. Tie môžu imitovať rôzne ďalšie ochorenia kože ako ekzém, lupienku, niektoré lišaje, prípadne ďalšie postihnutia spôsobené napríklad baktériami s prejavmi najrôznejšieho hnisania. Preto je veľmi dôležité včasné rozpoznanie príčiny a nasadenie účinnej liečby,“ vysvetľuje MUDr. Karel Mencl, CSc., z oddelenia klinickej mikrobiológie Pardubickej nemocnice.

„Zvlášť problematická je situácia v prípade nechtovej platničky, kedy ide až z 50 % o iné ochorenie než mykózu. Pred začatím liečby preto vždy odporúčam vykonať najprv laboratórne mykologické vyšetrenie,“ dodáva odborník.
Zápalové ložiská na koži mávajú rôzny pôvod, jedno ich však spája. „Zápalové kožné prejavy sú nepríjemné, čo sa týka vzhľadu, no veľmi často spôsobujú svrbenie až bolesť, zvlášť tie zoonotické, čo vedie k ich rozškriabaniu. To môže mať za následok šírenie infekcie na ďalšie miesta u postihnutého jedinca, ale aj možný prenos na ďalšie osoby. Zoofilné dermatomykózy sa najčastejšie vyskytujú u detí, ktoré ich získavajú zvyčajne od domácich miláčikov, ale rovnako tak je možné získať tieto infekcie napríklad od túlavých alebo odstrčených mačiatok i dospelých mačiek. Pamätám si prípad epidémie devätnástich osôb v jednom paneláku, kedy infekciu dermatomykóz rozšírilo jediné zatúlané a domov prinesené mačiatko,“ pokračuje MUDr. Karel Mencl.

Uvádzané keratinofilné huby, našťastie, postihujú iba povrchové štruktúry kože a nenapadajú vnútorné orgány. U tých zoonotických sú sprevádzané búrlivejšou zápalovou kožnou reakciou u postihnutého, niekedy aj s hnisaním napadnutej kože, ale lieči sa ľahšie než čisto ľudské dermatomykózy. Tie bývajú častejšie chronické, nevýrazné a nedonútia postihnutú osobu navštíviť dermatológa. Ich šírenie medzi ľuďmi je potom ľahšie, zvlášť v prípade nôh. „Rizikové momenty sú chodenie naboso po hotelových kobercoch, na kúpalisku, paradoxne aj v saune, zaťažovanie nôh športom alebo obezitou a tiež požičiavanie prezuviek. Pokiaľ sa o nohy dostatočne nestaráme, rozbehne sa mykóza nôh po osi - medziprstie, prsty, nechtová platnička. A to už väčšinou býva dosť neskoro,“ uzatvára doktor Karel Mencl.

Príznaky dermatofytózy u chorého zvieraťa

Asi každý veterinár vám povie, že rozpoznanie mykózy u zvieraťa, hlavne v jeho počiatočnom štádiu, je zložité. Zvieratá spočiatku nevykazujú žiadne zjavné príznaky, len sa niekedy viac škrabú, pretože ich mykóza svrbí. Že sa deje niečo neobvyklé, sa zistí až pri výskyte začervenaných ložísk, ktoré sa šúpu, prípadne objavíme aj mokvajúce či hnisajúce ložiská. Chlpy v zasiahnutej oblasti vypadávajú buď celé, alebo sa lámu tesne nad pokožkou. Ak nie sú však na koži zjavné zápalové zmeny, ale iba šupinky bez straty srsti, môže ísť o reakciu kože na kúpacie prostriedky. Alebo taktiež o zvýšené olupovanie pokožky vplyvom veku zvieraťa, počasia alebo ročného obdobia. Zbytočne nepanikárte, ale ak stav trvá dlhšie, je vhodné sa poradiť s veterinárom. Dermatomykózou u zvierat bývajú najčastejšie postihnuté uši, ňufák a okolie očí, teda miesta, ktoré si zviera nemôže tak starostlivo čistiť jazykom, ďalej laby a koreň chvosta.

Aj u zvierat platí, že dermatomykózami častejšie trpia imunitne oslabení jedinci a zvieratá žijúce v zlých alebo nevhodných hygienických podmienkach. Poškodená koža zvieraťa priťahuje infekcie a zviera paradoxne oslabuje aj príliš časté kúpanie. Veľkým rizikovým faktorom býva častý kontakt s inými zvieratami, čo môže byť veľký problém najmä v útulkoch.

Prenos ochorenia

Dermatofytóza sa šíri priamym kontaktom zdravého s infikovaným jedincom, stykom s prostredím, kde sa spoločne pohybuje viac zvierat naraz (pelechy, misky, koterce a pod.). Ak teda chováte viac zvierat pohromade, môžete riziko mykotickej infekcie znížiť zvýšenou starostlivosťou a všímaním si stavu a správania vašich maznáčikov. Vždy majte na pamäti, že prevencia, prípadne včasný zásah pri prvom výskyte príznakov mykózy pomôže infekciu rýchlo vyliečiť. V opačnom prípade trvá liečba veľmi dlho a stojí čas a peniaze.

Ak teda chcete predísť mykózam u ľudí aj zvierat, je dobré:

• vyhýbať sa kontaktu s neznámym či túlavým zvieraťom

• nezabúdať na osobnú hygienu, najmä rúk

• očistiť zvieratku po prechádzke vonku labky

• absolvovať so štvornohým kamarátom pravidelné kontroly u veterinára

Liečba dermatofytózy pomocou huby

Múdra huba, odborne Pythium oligandrum, je drobná huba, u ktorej český vedec doc. Dáša Veselý zistil unikátne vlastnosti, zvlášť to, že požiera iné plesne, teda vláknité mikroskopické huby. Biopreparáty bojujúce pomocou múdrej huby proti mykózam kože a kožných štruktúr sa v posledných rokoch rozšírili aj o prípravky určené pre zvieratá. Takže ak nechcete používať chémiu, môžete staviť na tento kúsok živej prírody. Aplikácia na kožu alebo na srsť je veľmi jednoduchá, a to pomocou masti, olejčeka, obkladu či kúpeľa. Po aplikácii na postihnuté miesta napadnuté parazitickými plesňami ich múdra huba vyhľadá a likviduje ich požraním. Táto huba skrátka vysáva plesne ako upír. Po likvidácii prítomných parazitických húb chvíľu zostáva v pokojovom štádiu a čaká, či sa neobjaví nejaká ďalšia potrava. Po ukončení svojej úlohy, keď nemá „čo do úst“, sa odlúči a sama zmizne. Vzhľadom na to, že múdra huba nie je schopná rásť pri teplote ľudského tela (37 °C), je jej aplikácia úplne bezpečná ako pre ľudí, tak pre zvieratá.

Od svojho objavu prešla múdra huba mnohými testami a štúdiami a na základe ich výsledkov bol pripravený rad biopreparátov určených na rôzne ľudské i zvieracie ochorenia. Ako základné však stále zostávajú preparáty na likvidáciu dermatomykóz. Skvelou správou je, že počas desiatok rokov aplikácií a výskumu múdrej huby neboli u nikoho spozorované akékoľvek vedľajšie alebo nežiaduce účinky. Jej použitie je teda pre každého úplne bezpečné, a to bez rozdielu veku a zdravotného stavu. Navyše je šetrná k životnému prostrediu. Taktiež bolo preukázané, že aplikácia múdrej huby môže pôsobiť aj preventívne najmä u jedincov náchylných na mykózy nôh. V takýchto prípadoch môže kúpeľ nôh raz za 4 - 6 týždňov zabrániť opakovaniu mykotických ťažkostí.

Viac informácií získate na www.pythium.eu, prípadne v lekárni alebo u veterinára.