Sú ako my, len rozprávať nevedia

Na jar sa každé steblo trávy, byliny, kvetu, tlačí na povrch, celá príroda si hľadá svoje miesto pod slnkom. Vari nikdy sa neprestaneme čudovať tomuto zázraku nového života, ktorý skrášľuje a oživuje všetko vôkol nás a vlieva novú nádej do našich sŕdc.
Na druhej strane však, žiaľ, vidíme i macošské správanie sa ľudí voči prírode, bezohľadné stínanie stromov, odstraňovanie "nekvalitnej" zelene. Príroda nepozná kvalitnú a nekvalitnú zeleň. Ráta s každým steblom trávy, tak ako ho stvorila prozrelernosť. Navyše, rastliny tu boli skôr ako človek, a tie "nekvalitné", ako napríklad baza, skôr ako mnohé iné. Napriek tomu, že rastliny boli na Zemi skôr ako človek, neprekáža mu to egoisticky a často bezmyšlienkovite ničiť svet zvierat, rastlín aj prostredie, v ktorom existuje. Ekológovia a ochrancovia prírody neraz bezmocne sledujú agóniu zelených pľúc okolitého sveta, spôsobenú masovým vytínaním dažďových pralesov, predovšetkým v oblasti Amazony. Už dnes pociťujeme, ako to ovplyvňuje citlivú klimatickú rovnováhu našej planéty. Rovnaké, ak nie väčšie škody spôsobujú priemyselné exhaláty, nevhodná urbanizácia a ich vedľajšie účinky. Sprivatizovanie lesov spôsobilo vo viacerých prípadoch eróziu pôdy, pretože noví vlastníci vyrúbali lesy, aby mali rýchlo peniaze.

POTREBUJÚ NAŠU LÁSKU
Vedci celého sveta už dnes vystríhajú, že ak okamžite nezmeníme svoj životný štýl a spôsob zaobchádzania s prírodou a neprijmeme účinné opatrenia, každý deň od roku 2000 bude miznúť z povrchu Zeme 20 až 75 percent druhov flóry a  fauny. Navyše, príroda nám takéto bezohľadné  zaobchádzanie nebude tolerovať a vzbúri sa. Masové ničenie lesov, saván, koralových útesov a iných zázrakov prírody spôsobí, že za niekoľko rokov vyhynie najmenej 15 percent rastlinných a živočíšnych druhov. Ak si myslíme, že celý tento proces prebieha bezbolestne, veľmi sa mýlime. Rastliny nielenže žijú, ale i cítia, ba dokonca čo potvrdili experimenty - dokážu prejavovať svoje pocity, sympatie či antipatie. Prístroje zaznamenali reakciu rastliny, ktorú človek predtým týral (trhal jej či pálil listy), pri jeho vstupe do miestnosti. Je známa skutočnosť, a škótske spoločenstvo Findhorn to jednoznačne potvrdzuje, že keď s rastlinami zaobchádzame láskavo, keď sa im prihovárame, slovom, preukazujeme im pozitívne city, rastú rýchlejšie, nenapadajú ich škodci a nepotrebujú ani žiadne hnojivo.

NECHCÚ ÍSŤ DO HRNCA
Cleve Backster skúmal v laboratóriu v New Yorku experimenty s dracénou a inými rastlinami, pričom zistil, že rastlina nejakým spôsobom, pomocou primárnej bunkovej komunikácie, vníma ohrozenie svojej bezpečnosti či priaznivé pocity voči nej. Backster dokázal, že domáce rastliny prejavujú viditeľné obavy, keď okolo nich prechádza pes, že reagujú na vyslané signály úzkosti zo strany  človeka. Backster okrem toho objavil, že rastliny dokážu vnímať ľudské myšlienky na značnú vzdialenosť. Prejavovali "radosť", keď sa Backster vracal domov s úmyslom poliať ich, aj keď bol v tom čase 20 km ďaleko. Niektoré Backsterove pokusy boli dokonca zábavné. Skúmal totiž nielen rastliny, ale aj zeleninu. Zistil, že vybratá zelenina predtým, ako ju vhodil do hrnca uvariť, "omdlela" a to presne vo chvíli, keď na ňu ten, kto si ju vybral, pomyslel! Aj vajce "znervóznie", keď sa v jeho blízkosti rozbíja iné vajce.

POBIJÚ SA AJ VO VÁZE
Dlhoročné pozorovania rastlín však ukázali i ďalšie  prekvapujúce skutočnosti: stromy, kríky, huby,  kvety sa rozvíjajú dobre iba v spoločenstve tých druhov, ktoré považujú pre seba za priaznivé. Navyše, dokážu si uľahčovať život vytváraním spoločenstiev s druhmi, ktoré sú pre ne vhodné. Existujú aj opačné situácie, keď rastliny musia bojovať o život so svojimi konkurentmi. Často je to boj na život a na smrť, počas ktorého dokážu niektoré rastlinné druhy otráviť svojmu odporcovi korene vylučovanými chemickými substanciami. Konkurenčný boj sa zvádza o vhodnejšie podmienky - miesto na slnku, boj o vlhkosť. Vzájomnú nevraživosť možno pozorovať aj medzi rezanými kvetmi. Ak dáme do vázy viacero druhov, rýchlo zvädnú.

Najfascinujúcejším javom, ktorý bol vedecky dokázaný, je však vysielanie tzv. signálov smrti. Vysielajú ich zomierajúce alebo smrteľne ohrozené rastliny. Signály vysielajú rastliny svojim príbuzným, aby ich varovali, je však možné, že ich volajú na pomoc. Zdravé rastliny, ktoré sú takto upozornené, organizujú okamžitú obranu. K arzenálu obranných prostriedkov rastlín patrí chemická premena, čo má pôsobiť proti hroziacej záhube. Iným obranným prostriedkom je apoteéza, čiže mechanizmus geneticky naprogramovanej smrti. Spočíva v kontrolovanom odumieraní  napadnutých rastlinných buniek, čo spôsobuje  cielené vytvorenie mŕtvej zóny, v ktorej sa nepriateľ nebude môcť ďalej rozvíjať.

PRIATEĽOV SI VYBERAJÚ
Ľuďom, ktorým kvety pod rukami doslova ožívajú, sa hovorí, že majú na kvety dobrú ruku, alebo tzv. zelený palec. To znamená, že rastliny, ktoré takáto osoba pestuje, sa dobre vyvíjajú, pekne a veľa kvitnú. Takéto výsledky však nedokáže dosiahnuť každý človek, ani ten nie, ktorý má rastliny rád. Aké je kritérium rastlín, podľa ktorého si vyberajú ľudí, nie je zatiaľ známe. Dokázané je však aj to, že láskavé slová a vhodná hudba rastliny takisto ovplyvňujú - rýchlejšie rastú, sú košatejšie a dávajú lepšiu úrodu. Na druhej strane rastliny citlivo reagujú aj na zdravotný stav osoby, ktorá sa o nich stará, na jej náladu a dokonca aj smrť. Pokusy s rastlinami, ktoré sa robili na celom svete, ukazujú, že rastliny sú nielen živé organizmy, ktoré cítia, vyvíjajú sa a zomierajú, ale tak ako človek dokážu svoje city aj vyjadrovať. Bolo by vynikajúce, keby sme sa s nimi dokázali dorozumieť. Mali by sme však potom problém odtrhnúť si kvet či rajčinu. Ibaže by sme ich predtým požiadali o dovolenie.