ŠTVORNOHÍ PRIATELIA

Priateľstvo človeka a psa je takmer také staré ako ľudstvo samo. Dobré skúsenosti z mnohých rokov spoločného života potvrdzujú, že sme si vybrali správneho priateľa. Človek máva v živote - najmä ak sa mu darí - veľa priateľov. Prídu však aj ťažkosti a priateľov ubúda, až zostanú len tí najvernejší. Jeden medzi nimi určite nebude chýbať - a to je pes. Pochopiteľne, nechceme podceňovať pomoc, pochopenie a opateru našich najbližších - manželky - manžela, rodičov. Pochopenia našich milých sa však predsa len nedočkáme vždy, kým uznanlivosťou nášho štvornohého priateľa si môžeme byť istí. On k nám bude rovnako milý, či už prichádzame pravidelne zo zamestnania domov a manželka si môže podľa nás napraviť hodinky, alebo nás zdržala večera s priateľmi, či posedenie hoci pri poháriku. A vtedy veľmi ľahko príde aj v usporiadanej rodinke k paradoxu, že totiž manžela idúceho neskoro v noci domov čakajú za dverami hneď dve milované bytosti: manželka - s valčekom v ruke pripraveným k útoku a s otázkou policajného inšpektora - a pes plný nedočkavosti, pripravený veľmi diskrétne, a samozrejme, potichu oblízať pánovi ruku: Psiu oddanosť môžu oceniť aj manželky vracajúce sa z „babskej‘ spoločnosti a viac či menej dospelé dievčaťa. Pes je priateľom celej rodiny.

Ktorýsi múdry filozof povedal, že „príbuzní sú nám daní, no priateľa si človek vyberá (a chcel tým ospravedlniť sladké svokry, pozorné nevesty i necitlivých zaťov), a tak nás čaká jedno dôležité rozhodnutie: vybrať si psa.

Nie je to rozhodnutie jednoduché, veď psov je mnoho rás a jedna krajšia ako druhá. Tu je ťažko radiť, hovorí sa „jeden má rád dolky a druhý holky", pre niekoho správny pes má váhu nad 50 kg a iný zasa hovorí, že pekné je to, čo je malé. Svoju úlohu tu zohrávajú naše spomienky na mladosť aj predstavy o kráse, sile a inteligencii. Nedajme sa však ovplyvniť len citmi, ale uvažujme chvíľu prísne realisticky (hoci sa nám to práve teraz bude zdať nemiestne a nízke). Psa si totiž nevyberáme na rok-dva. Veď sa dožíva zvyčajne 12 až 15 rokov, ani staršie psy však nie sú výnimkou... Z detí, obdivujúcich malé šteňa, vyrastú dievčatá a mládenci, ktorí sa usilujú čím skôr vyletieť z rodného hniezda, a pes zostane samozrejme mame. Môžu sa zmeniť aj naše ekonomické pomery, či bytové podmienky. A samozrejme, pri výbere psa musíme uvažovať predovšetkým o súčasnej situácii. Rozhodne treba uvážiť- bernardín potrebuje väčší životný priestor ako jazvečík a že aj jeho strava vyjde drahšie. Musíme brať do úvahy aj naše časové možnosti, pretože pes, najmä veľký, potrebuje dostatok pohybu a časté prechádzky, hoci nám sa vôbec nemusí chcieť ísť von. Ale už dosť. Inak by ste nadobudli presvedčenie, že pes sú samé povinnosti a nijaká radosť. A to skutočne nie je tak. Okrem, zaručeného priateľstva v každom čase, čo sme konštatovali už v úvode, nás čaká mnoho ďalších radostí. Tie však spoznáte najlepšie sami a keby som vám niektoré prezradil, prídete o to najkrajšie - prekvapenie od svojho miláčika. Pretože vynaliezavosť psa v pozornostiach k pánovi je jednoducho neobmedzená a je mnoho majiteľov psov, ktorí čakajú už len na jedno - že ich miláčik konečne prehovorí.

Ale teraz k veci: uznávaných psích rás je veľa, stovky, v podstate však psie plemená možno rozdeliť na dve základné skupiny podľa účelu chovu, a to na plemená pracovné a spoločenské. Pracovné plemená delíme opäť na dve skupiny: na služobné a poľovnícke. Jestvuje mnoho ďalších delení podľa veľkosti, spôsobu práce, dĺžky srsti a pod., sú však skôr záležitosťou odborníkov.

Výber je teda veľky a v prípade, že sme si už najkrajšie plemeno vybrali, nás čaká ďalšia otázka:

Ona, alebo on?

Ani toto rozhodnutie nie je jednoduché, lebo rozdielne povahové črty obidvoch pohlaví nie sú zanedbateľné. A tu si najmä starší môžu poradiť trochu sami. Hádam mi ľudstvo a najmä odporcovia psov prepáčia, ale isté analógie tu existujú. A tak teda ak máme radšej výraznejšieho predstaviteľa plemena, pochopiteľne, so sklonom k ľahkomyseľnosti a s obmedzeným zmyslom pre poriadok, ale so srdcom na dlani a s priamym a prostomyseľným konaním - vyberieme si psa. Nebude natoľko prítulný, ale vždy sa za nás bez váhania postaví. Ak chceme mať ustavične niečo na kolenách, okolo seba, čo si bez ohľadu na naše súkromie vynucuje našu pozornosť, čosi veľmi milé, čo dobre pozná naše úmysly a obyčaje a celkom nenápadne využíva našu dobrotu, tak sa rozhodneme pre sučku.

<IK>