ŠTVOR- A VIACNOHÍ ARCHITEKTI

V Európe sa vám doteraz môže stať, že sa potulujete dôverne známou, prehľadnou krajinou - a odrazu natrafíte na bažinu v miestach, kde sa ešte včera kľukatila bystrá riečka. Ako sa to mohlo stať? Dôvodom môže byť hrádza z vyrúbaných kmeňov stromov a konárov. Za ňou sa utvorilo malé jazierko, obklopené zaplavenými lesmi, ktorými meandrujú rozvetvené bočné ramená. Nemožno sa pomýliť- tu si zapracovali bobry.
 

Tieto sotva tridsať kilogramové zvieratá dokážu podľa svojho vkusu a potrieb prevrátiť naruby celú krajinu. Neúnavne budujú svoje príbytky, s každou novou generáciou ich ďalej rozširujú a rozmnožujú tak majetok svojej rodiny.

Ak nemajú k dispozícii potrebnú hĺbku vody, teda asi 1,5 metra, a dostatok listnatých drevín na brehu, uchyľujú sa tieto skúsené hlodavce k svojpomoci. Ostrými, stále dorastajúcimi rezákmi vytínajú bez veľkej námahy kmene stromov a spolu s bahnom z dna a malými kamienkami ich vrstvia na malú priehradnú nádrž. Týmto spôsobom dokážu sami premeniť ten najmenší potôčik na slušné jazero.

Stav vody treba pravidelne kontrolovať s úzkostlivou presnosťou. Drahocenná voda totiž zvieratám zaručuje nielen bohato prestretý stôl z vlhkomilných bylín, listnatých stromov a vodných rastlín, ale poskytuje im aj ochranu pred nepriateľmi. Výstavné hrady so svojimi mnohými vchodmi, ktoré musia byť trvalo skryté pod vodou, však bob-rom predovšetkým zaručujú, že sa ich bezbranné mláďatá nestanú obeťou líšky alebo kuny.

 

CHCE TO TRPEZLIVOSŤ

 

Niektoré zvieratá sú sebestačné a samy si vytvárajú stavebný materiál na stavbu svojich príbytkov. Väčšinou majú menšiu postavu, ako napr. známe výrobkyne vosku včely medonosné. Mnohý hmyz má snovacie žľazy na hlave, u pavúkov sú umiestnené na zadočku. Produkujú jemné hodvábne vlákna z proteínov a tkajú z nich kokóny. Aj hodvábne nite na tkanie lapacích sietí prirodzene musia byť tej najvyššej kvality, elastické a odolné voči pretrhnutiu. Larvy potočníkov používajú pri tkaní rôzny materiál, aby sa im podarilo ich domček čo najlepšie skryť. Opustené ulity slimákov a iných plžov bývajú vzhľadom na svoju robustnosť a dlhú životnosť (umožňuje to uhličitan sodný) neskôr - po smrti svojho majiteľa - s obľubou naďalej v užívaní. Na takéto domy „z druhej ruky\" sú odkázaní nielen pustovníci raky, ale aj rôzne osičky a pavúky skákavky.

 

Chce to len trpezlivosť a trocha slín, k tomu správnu surovinu - potom možno dokázať zázraky. íl zmiešaný so slinami vytvára lepivú pastu, ktorú možno dobre spracovať na stavbu hniezda - toto remeslo ovládajú hrnčiarici, lastovičky a plameniaky.

Stavebné materiály majú dve hlavné úlohy: musia podopierať a izolovať. Väčšina vtákov pre svoje hniezda využíva steblá alebo vetvičky a dopĺňa ich izolujúcim vnútorným „tapacírovaním\" pozostávajúcim z machu lišajníkov, peria a zvieracích chlpov. Uplatnenie nájdu aj špagátiky a mäkký papier.

 

MÔJ DOM - MÔJ HRAD

 

Žiadané sú aj pavučiny - predovšetkým u kolibríkov. Elastické pavučiny sa totiž najlepšie hodia pre bezpečné upevnenie na podložku. A pravdepodobne slúžia dokonca aj ako hromozvody.

 

Osy strúhajú vlákna dreva zo stromov alebo konárov a miešajú ich so slinami, takže z nich vznikne vlhká papierová kaša, ktorú možno dobre tvarovať.

Niet pochybností o tom, že aj zvieratá potrebujú mať svoj domov, chránené miesto na spánok i na výchovu potomstva. Niektoré sa uspokoja s húštinou alebo s dierou v zemi, iné sa spoliehajú na bezpečnosť uprostred veľkej skupiny svojich súkmeňovcov. Ale existujú aj špecialisti, ktorí sa osvedčujú ako šikovní stavebníci a ktorí si v tomto odbore získali celosvetové uznanie. Niekedy však, bohužiaľ, aj zlú povesť -aj keď by bol namieste skôr obdiv k ich majstrovským dielam. Takmer nepozorovaní verejnosťou, ale nemenej pozoruhodní, sú vo vodnom živle aj Argyroneta aquatica. Tieto vodné pavúky žijú v podvodnom zámku, vytvorenom zo vzduchu a hodvábu. Spočiatku skôr lovecký zámoček sa prinajmenšom u samičiek, ktoré sa s pribúdajúcim časom vzdávajú svojho potulného spôsobu života a stávajú sa usadlejšími, mení na veľkopriestorový zvon, ktorý potom môže slúžiť aj na výchovu potomstva. Avšak pavúčie dámy sa často správajú ako okupanti, atak nejedna pani domu je nútená svoj snový zámok opustiť. Potom sú tu ešte zimné paláce, ktoré sa skladajú z mimoriadne pevných a hrubých stien a naozaj veľkých zásob vzduchu, okrem toho je spodný vchod pre istotu z vnútornej strany pevne uzatvorený hodvábnou oponou.

 

MRAKODRAPY V SAVANE

 

Vysoko nad ne však vyčnievajú tropické termity. Avšak nie čo sa týka rafinovanosti architektúry, ale doslova: termitie veže sú najväčšími zvieracími stavbami na svete. Milióny jedincov neúnavne pracujú na vybudovaní a uchovaní tohto mikrosveta superlatívov. „Vežiaky\" termitov obrovských (dlhých 20 mm) vykúkajú z trávovín savany a siahajú tak vysoko ako krky žiráf. Na vybudovanie týchto stavieb potrebujú 10 až 50 rokov. Najväčšia časť hniezda sa nachádza v zemi, nadzemná veža má v prvom rade funkciu klimatizačného zariadenia. Vo vnútri veľkého hniezda by totiž mala byť čo najstálejšia teplota a vlhkosť vzduchu. A to sa dosiahne systémom dutých priestorov, ktorými môže zlý vzduch stúpať a malými otvormi miznúť na povrch hniezda. Dlhé (až 30-met-rové) tunely vedú dolu k hladine spodnej vody. S jej pomocou sa reguluje vlhkosť vzduchu: v horúcom počasí robotníci zostupujú k spodnej vode a do sýtosti sa napijú. Touto vodou potom hore striekajú steny. V hĺbke hmyz nachádza aj íl, ktorý (premiešaný so slinami) je potrebný na stavbu stien.

 

ŠKAREDÝ PÁN V PEKNOM DOME

 

Keby sa konali majstrovstvá zvieracích staviteľov a architektov, ťažko povedať, kto by si odniesol palmu víťazstva. Porota by však rozhodne neobišla bez povšimnutia milostný altánok lemčíkov z Austrálie a Novej Guiney.

Tak napr. lemčík zlatý s pomocou rôznych konárikov vztyčuje dve veže. Potom ich navzájom spojí mostom a svoje dielo ozdobí orchideami. Svoje stanovisko si kohútik vždy vyberie na takom mieste, aby sa jeho perie zlato ligotalo na slnku, keď vstúpi na mostík, kde sa prezentuje spevom a tancom. Lemčík hodvábny si potrpí ešte na niečo: najskôr vnútorné steny svoje besiedky vymaľuje. Farbu vytvára z rôznych materiálov: z plodov, kvetov, dreveného uhlia, kúskov mäsa, ktoré mieša so slinami. Aj tu však platí: čím škaredší je samček, tým krajší musí byť jeho výtvor.