STROM BOHOV – BAOBAB

Baobab je strom rastúci pôvodne asi v desiatich druhoch na savanách tropickej Afriky, Madagaskaru a Austrálie. Patrí do botanickej čeľade cejbovníkovitých, ktorá nemá u nás žiadneho zástupcu.
Ak hovoríme o baobabe, máme obyčajne na mysli najrozšírenejší druh baobab prstnatý (Adansonia digitata). Svojím vzrastom a vzhľadom pripomína niekedy osamotený dub na hrádzi rybníka. Kmeň nebýva nikdy priveľmi vysoký, dorastá obyčajne asi okolo desať metrov výšky, je však veľmi široký a výnimkou nie sú ani exempláre s priemerom kmeňa okolo desať metrov i viac. Obvod takýchto kmeňov býva aj tridsaťpať metrov. Z kmeňa vyrastá rozložitá koruna s hrubými konármi, dosahujúcimi dĺžku až dvadsať metrov. Kvety vyrastajú z pazúch listov na stopkách s dĺžkou asi desať centimetrov, sú veľké, biele, s tyčinkami a pripomínajú zväčšené kvety nášho slezu. Listy sú dlaňovito zložené z piatich  celokrajných eliptických listov sviežo zelenej farby a v čase sucha opadávajú. Mohutná rozložitosť a krása  starých baobabov vynikne až pri bezlistej korune. Nápadné sú najmä zrelé plody - zlatožlté, až 25 cm dlhé tobolky, ktoré visia asi na meter dlhých predĺžených stopkách. Tobolka obsahuje veľké hnedé múčnaté semená, uložené v hustej dreni. Semená sú jedlé, konzumujú sa surové, alebo sa pražia. Potravinou sú aj listy. Dajú sa využiť surové, niekedy ako šalátová zelenina. Vek niektorých baobabov sa odhaduje na tisíce rokov, dokonca až na 5000 rokov! Vyhnité kmene starých exemplárov si domorodci upravujú ako svoje obydlia. Drevo je mäkké  a ľahké, pórovité a je vhodné na prípravu člnov. Hodí sa aj na stavebné účely. Využíva sa aj lyko, z ktorého sa vyrábajú pevné povrazy a laná, tkaniny a rohože. Baobaby poskytujú aj liečebné prostriedky a kôru domorodci používajú na prípravu odvarov, ktorými sa lieči zimnica. Odjakživa boli aj predmetom náboženských kultov a predstáv, sídlom dobrých či zlých bohov a duchov.