Stretnutie po rokoch

Sedím v stávkovej kancelárii a zaúčam sa. Zrovna po takejto práci som nikdy netúžila, ale keď sa ma  Lucia prišla opýtať, či niekoho nepoznám, kto by  tu brigádne nastúpil, povedala som si, prečo nie? Najprv som jej chcela pomôcť a v duchu som si premietala všetky moje známe, ktoré pripadali do úvahy, čiže ktoré vedeli pracovať rýchlo a presne s počítačom a peniazmi. Potom ma však napadlo: A čo, aj keď mám prácu, budem mať nejaký- ako sa hovorí “zicher”. Keď nebudem stíhať, ľahko za seba nájdem náhradu....
Sedím teda a snažím sa pracovať tak, ako moja kolegyńa. Keď dostanem tipy na zápasy, rýchlo ich naťukám do počítača, nahodím stávkovú sumu, zoberiem peniaze a vytlačím kupón.
Alebo zosnímam kupón, či vyhral. Nie je to nič zložité. Nikdy by mi však nenapadlo, koľko ľudí, a to na 99,8 percenta chlapov, sa tu premelie. Každý ponáhľa, každý chce všetko rýchlo. Podaktorí vsadia na viac zápasov a za dosť veľké peniaze. Že sa im do toho chce investovať...! Nikdy som nebola fanúšik stávok, keby ich však nebolo, nesedela by som tu.
Otvoria sa dvere a ja automaticky pozriem, kto vchádza. Oči sa nám stretnú a ja si v tej rýchlosti nestihnem uvedomiť žiadne pocity. Rýchlo ťukám čísla do počítača a počúvam pokyny kolegyne stojacej nado mnou. V mysli si však akosi premietam scenár, ako sa zatvárim, keď príde k okienku a podá mi kupón. Nebude to pre nás oboch nič príjemné...
S Igorom sme boli kedysi dávno kolegovia. On robil servismana- špecialistu na opravu počítačov. Ja som v tej istej firme pracovala tiež, ale mala som inú pozíciu. Do styku sme prišli, len keď sa mi pokazil počítač.Vtedy prišiel do mojej kancelárie, opravil, požartoval, odišiel. Rozumeli sme si. Nekôr z firmy odišiel, založil si svoju vlastnú. Sem- tam sme sa stretli na ulici a pokecali. Ja som sa tiež časom osamostatnila. Neskôr ma poprosil, aby som mu viedla  agendu.
Spolupráca bola zo začiatku celkom dobrá. Kládol mi veľa otázok, čo som považovala vtedy za opatrnosť. Vyžadoval profesionálne odpovede. Na moje požiadavky k spolupráci sa prispôsobil. A hlavne, platil na čas. Potom sa však čosi stalo. Začal mi neskoro nosiť doklady, a takisto prestával platiť. Vyhováral sa, že nestíha. Najskôr som prižmurovala oči. Jeden- dvakrát som to ospravedlnila v rámci bývalých kolegiálnych vzťahov. Každý môže mať problémy, povedala som si....Potom sa to stávalo častejšie. Chodil nervózny a počula som, že má rodinné problémy. Nechápala som. V účtovníctve bol v zisku, preto som nechápala aj jeho oneskorené platby za moje služby. Za nejaký čas sa rozviedol. Nepovedal mi to on, ale známy. Takisto sa mi donieslo, že chodí do stávkových kanceláriíí a necháva tam veľké peniaze. Údajne tomu podľahol, manželka vraj od neho odišla aj s deťmi... Postupne prestával platiť svoje záväzky  voči svojim dodávateľom. Keď som si pozrela jeho výpisy, nechápala som. Stále bol v zisku, teda mal z čoho platiť. Žeby ozaj stávkové kancelárie?
Neskôr sa naša spolupráca úplne zhoršila. Doklady nosil v patových termínoch a neplatil mi aj dlhší čas. Opatrne som mu povedla svoje stanovisko. Snažil sa však nestratiť dekórum a vracal mi to  vo forme výčitiek- údajne aj ja som urobila chyby v mojej práci a on mi to toleroval. Boli to však zanedbateľné maličkosti.Upozornila som ho na jeho nepoplatené faktúry, ktorých suma bola už značne vysoká. Odpovedal mi, že to je jeho problém. Keď ho však veritelia udali pre dlhy na polícii, musela som ísť vypovedať aj ja. Predvolali ma, aby som predložila zoznam všetkých dlžníkov podľa mojej evidencie. Vtedy som už mala nervy na dranc. Oznámila som, že končím. Prehovoril ma... Zase stará pesnička. Všetky doklady neskoro, platenie len sporadicky. Dokonca sme sa skoro zrazili, keď vychádzal zo stávkovej kancelárie a ja som išla okolo. Nervózne sa zasmial a snažil sa to zahovoriť. Povedal, že stávkuje každý druhý chlap. Neskôr mi nosil doklady nielen neskoro, ale snažil sa ma presvedčiť, aby som niečo zaúčtovala aj bez dokladu a vtedy som si povedala dosť. Keď  mi nedoniesol doklady, všetko som mu vrátila a povedala som mu svoje rozhodnutie.
Nezaobišlo sa to bez kriku a hádok. Padali výčitky. Urazil sa a odišiel. Ostal mi všk dlžný nejakú sumu, s ktoru som sa rozlúčila. Občas som ho ešte stretla, ale robil sa, že ma nevidí.
Obišli sme sa obaja a nebol to zrovna najpríjenejší pocit. Nemám totiž rada konflikty, z duše ich nenávidím. Dokonca sa mi donieslo, ako sa komusi ponosoval, že má na mna ťažké srdce.
Neskôr o nom išli chýry, že prišiel o byt a na vine boli prestávkované peniaze... Myslím, že potreboval odbornú pomoc.
Doťukala som čísla a vložila peniaze do kasy. Podvedome som čakala, že pristúpi k okienku on. Nestalo sa. Poobzerala som sa po celej miestnosti. Nebol v nej. Keď ma zbadal, odišiel....
Aj jemu to bolo nepríjemné.....

Slávka Nováková