Stres v našom živote

Súčasný životný štýl kladie veľké nároky v osobnom i pracovnom živote. V ostatnom čase sa stále častejšie hovorí o strese. Lekári ho jednoznačne považujú za príčinu fyzických i psychických ochorení.

Pojem stres
Čo je stres? Termín pochádza od Dr. Hansa Selyeho, kanadského endokrinológa maďarského pôvodu, ktorý stres opísal vo svojej monografii Život a stres (1966). Stres definuje, ako výsledok interakcie medzi určitou silou pôsobiacou na človeka a schopnosťou organizmu odolať tomuto tlaku. Stres je teda extrémna a nezvyčajná situácia, ktorá vyvoláva extrémne zmeny správania. Môže byť vyvolaný rôznymi vplyvmi, okolnosťami, či podmienkami. Niektoré z nich majú negatívny vplyv na všetkých ľudí, iné pôsobia, len na určité osoby. Odlišné sú aj reakcie na stres. Rôzni ľudia reagujú na ten istý podnet vyvolávajúci stres, značne rozdielne. Niekto sa dostane do stresu rýchlo a všade, iný je odolnejší. Dokonca sú aj takí, čo sú voči stresu odolní.

Stres nie je len škodlivý
Názor, že stres je len škodlivý, niečo čomu sa treba vyhýbať, je mylný. Dr. Hans Selye uvádza, že bez stresu by bolo málo pozitívnych zmien a konštruktívnych činností. Stres je podľa neho korením života. Určitá miera stresu je pre zdravú a efektívnu existenciu nutná, dokonca užitočná. Škodlivé je len prekročenie individuálnej hranice. V literatúre sa v súvislosti so stresom uvádzajú dva termíny. Pozitívny stres - eustres a negatívny stres – distres. Eustres je stresom z triumfu vyplývajúci z radosti, z dosiahnutého cieľa, z výhry... Aj z eustresu sa môže stať distres, keď miera únosnosti pretečie. Distres naopak pramení z pocitu preťaženia úzkosti, neistoty, konfliktov, bezmocnosti, strát...

Signály tela a príznaky distresu
Medzi základné faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu patrí: vnímanie situácie, predchádzajúca skúsenosť, prítomnosť alebo absencia sociálnej pomoci a individuálne rozdiely.
Ako poznáme, že sme prekročili mieru a posunuli sa do nebezpečnej oblasti distresu? Stačí počúvať svoje telo, vysiela SOS, zapne signál „nebezpečenstvo.“

Fyziologické signály:
Zrýchlená srdečná činnosť, zvieravé bolesti za hrudnou kosťou, nechutenstvo alebo naopak zvýšená chuť do jedla, zvýšená potivosť, sucho v ústach, bolesti brucha, plynatosť, hnačky, časté nútenie na močenie, menštruačné poruchy, migréna, potenie na rukách, na nohách, bolesti chrbtice.

Emocionálne signály:
Zmeny nálad, hnev, plač, beznádej, obmedzené sústredenie na konkrétne situácie, nerozhodnosť, neschopnosť prejavovať citovú náklonnosť, obmedzenie sociálnych kontaktov.

Správanie pod vplyvom stresu
Človek v strese sa môže správať agresívne alebo pasívne. Agresívny človek často zvyšuje hlas, kričí, nadáva, nemá chuť počúvať a rozhovor často prerušuje. Takéto správanie býva často nepriame, nie je zamerané na toho, kto mu problémy vyvoláva, ale spravidla na toho, koho má práve „poruke.“ Pasívny človek nie je schopný oznámiť svoje potreby, priania a je bezbranný voči situácii, či požiadavkám iných.

Ak signály dlhodobo ignorujeme organizmus nás zastaví sám. Nič nie je zadarmo. Konzumný spôsob života, úspech, kariéra bývajú často príčinou frustrácie, ktorú sprevádza stres. Preto netreba zabudnúť, že „Každá zmena vytvára stres. Prispôsobivosť ho lieči,“ (H.Selye).

Autor: Anna Čunderlíková