Stredná Dalmácia - Omiš

Keď som tento rok hľadala možnosti našej letnej dovolenky, opätovne ma napadlo Chorvátsko. Jeho pobrežie má pre nás také čaro, že pri hľadaní letnej dovolenky som zablúdila na moju veľmi obľúbenú stránku www.chorvatsko.cz. Táto stránka je veľmi dobre spracovaná, sú tam všetky potrebné a podrobné informácie, napríklad informácie o diaľničných poplatkoch, trajektoch, možnostiach športového vyžitia, o cenách a takisto aj o aktuálnych kultúrnych akciách a histórii mnohých miest. Ako som tak blúdila po spomenutej stránke, klikla som myšou na strednú Dalmáciu, kde ma zaujala fotografia mesta Omiš, jeho história a informácia, že v meste Omiš sa do mora vlieva rieka Cetina. A keď som sa dozvedela, že táto rieka sa aj splavuje a natáčali sa tam prírodné scenérie k filmu Winnetou, tak už išlo len o nájdenie ubytovania a hurá na dovolenku. Veľkú rolu zohral i fakt, že Chorváti pred pár rokmi dokončili diaľnice až po Split, a tak cestovanie bolo naozaj veľmi komfortné. O niekoľko hodín sme boli v dedinke Nemira (4 km od Omišu) a kúpali sme sa v mori.

Zaujímavé je, koľko deti vydržia. My, dospelí, sme boli po takej dlhej ceste unavení a chceli sme si po kúpaní vychutnať tichý chládok apartmánu, ale naše dcéry nám to nedovolili so slovami, že ležať sme mohli aj doma.

Omiš je malebné mesto. Pohľad na rieku Cetinu obkľúčenú skalnými masívmi stál za to. Nad mestom sa týči tzv. Mirabela, pozostatok pirátskej pevnosti a cieľ našej ďalšej prechádzky bol jasný. O dva dni neskôr sme si urobili túru aj na tzv. Tvrz Starihrad vo výške 311 m nad morom. Omiš bol v minulosti známy ako pirátske mesto. Pirátstvo bolo hlavným zdrojom príjmov obyvateľstva. Známi boli najmä kniežatá Kačićovci, ktorí vyše dvesto rokov velili útokom na pápežské galeje a obchodné lode mocných Benátok. To všetko bolo dôvodom častých vojen a následne uzatváraných mierových zmlúv, ktoré končili platením poplatkov Omišanom za slobodnú plavbu.

Keď už sme boli v týchto končinách, zašli sme do Brely, ktorá je prvým letoviskom na Makarskej riviére. Tam sme si nenechali ujsť príležitosť pozrieť známu skalu, ktorej obrázok zdobí takmer každú pohľadnicu z Brely.

Urobili sme si pešiu prechádzku po promenáde spojenú s kúpaním v mori do Bašky Vody. Nad brehom mora vedie promenáda, ktorá spája letoviská Makarskej riviéry. Má dĺžku 60 km, začína v Brele a končí v Gradaci. Baška Voda sa nachádza severne asi 10 km od Makarskej. Je to pekná dedinka, ktorá ponúka krásne výhľady na masív Biokovo s najvyšším vrchom Sveti Jure vo výške 1.762 m nad morom. Pláže priamo v Baška Vode boli už pomerne komerčnejšie, boli preplnené a ponúkali oveľa menej súkromia ako menej známe letoviská.

Keď už sme boli v Omiši a blízko rieky Cetina, tak ako správni vodáci sme si nenechali ujsť splav rieky Cetina. Miestne cestovné kancelárie ponúkajú tieto splavy za cenu cca 200 KN. Na druhý deň ráno nás vyzdvihol autobus a už len cesta autobusom do začiatku miesta splavu, do dedinky Slime, stála za to. Museli sme nastúpať po veľmi úzkej ceste a autobus nedokázal vybrať úzke zákruty naraz, ale si musel v každej zákrute nacúvať a až potom točiť. Nemohla som sa dívať do strmých zrázov dolu, bol to väčší adrenalín ako samotný splav.

Cetina je jedna z najdlhších a najkrajších riek Chorvátska, okrem tichých zákutí je obohatená aj o riečne kaskády a jaskyne. Agentúry, ktoré ponúkali splav Cetiny počas celého dňa uvádzali promočné video so zábermi zo splavov. Vyzeralo to veľmi akčne, agentúra si nemôže však vziať na zodpovednosť turistov, z ktorých mnohí vidia pádlo prvýkrát v živote, a preto ponúka splav pokojnejšieho úseku. Splavili sme úsek dlhý 11 km zo Slime do Radmanových Mlinic. Bol to mix II. a III. Nazbieral sa plný autobus adrenalínuchtivých turistov a na vodu išlo asi 6-7 raftov. V člne sme boli šiesti Slováci, boli s nami dvaja mladí Nemci, ktorí splavovali rieku po prvýkrát v živote a keď sme nabehli na prvú perej, mladá Nemka kričala od strachu o dušu. V každom člne bol skúsený skipper, ktorý usmerňoval posádku, bol pokojný, aj my sme boli pokojní, pretože takýchto splavov máme za sebou viac. Dvakrát sme si urobili zastávku pri skalách a odvážlivci využili možnosť zaskákať si z nich do rieky.

Dovolenka v meste Omiš bola krásna. Spojili sme more, pláž, turistiku a splav do jedného akčného balíčka. Objednali sme si izbu s výhľadom na more, kde sme chceli po večeroch pri pohári crneho vina obdivovať západ slnka, ale západ slnka sme videli iba jedenkrát, pretože okolie Omišu ponúkalo toľko možností, že do apartmánu sme sa dostali až po zotmení.

Eva Filipová