Štrbské Pleso - klenot Slovenska

Štrba – Tatranská Štrba a Štrbské pleso sú jeden celok

Trochu histórie

Prvá písomná zmienka o Štrbe je z roku 1280. Počiatky obce sú späté s pôsobením šľachtica Bohumíra a jeho troch synov. Zachovali sa aj dokumenty o vykopávkach zo zaniknutej stredovekej osady Hrachovisko a Šoldov a napríklad aj kamenný kríž z roku 1667 ako dôkaz remeselnej zručnosti tých čias.

Štrba šla po stáročia svojou cestou, umne prijímajúc všetko užitočné z okolitého sveta. Vystriedalo sa tu už 200 generácií. Historický chotár Štrby sa tiahne od tatranských štítov, Štrbského Plesa, Tatranskej Štrby až po Čierny Váh.

Z novších čias, ako píšu historici, nám ostali informácie o pracovných príležitostiach pre občanov Štrby. Ženy a dievčatá robili v hoteloch a kúpeľných domoch, chlapi sa starali o horu, či furmančili pre turistov. Vozili ich od vlaku na Štrbské pleso. Prípadne vozili tatranský ľad – najmä zo Štrbského Plesa až do ďalekej Budapešti.

Po vybudovaní železnice v roku 1870 sa ľad vozil vlakom aj do Nemecka. Železničná stanica v Tatranskej Štrbe sa pritom stala najvyššie položenou rýchlikovou stanicou v republike. Inak, už od roku 1880 existovala z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso parná ozubnicová železnica. Pre nerentabilnosť po rokoch nakoniec zanikla a obnovená bola v modernej podobe v roku 1970, keď tu boli Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach.

Obec mala i má svojich velikánov. Dr. Juraj Curiani bol osobným priateľom Jána Amosa Komenského, Dr. Ľudovít Markušovský objavil nosové zrkadlo, Pavol Tomko bol básnik a aktivista slovenskej evanjelickej mládeže, Dr. Peter Švorc, významný etnograf a múzejník. Súčasťou dejín obce sa stal aj Miloš Janoška, propagátor turistiky v Tatrách, autor prvého turistického sprievodcu v tejto oblasti. S obcou sa spája aj meno hudobného skladateľa Eugena Suchoňa či maliara Martina Benku.

Štrba má aj svojich novodobých hrdinov. Stolný tenista Miroslav Jambor priniesol v roku 2008 z paralympiády v Pekingu striebornú medailu v súťaži družstiev a bronzovú medailu v súťaži jednotlivcov. Biatlonista Pavol Hurajt priniesol domov bronzovú medailu na 15 km s hromadným štartom zo ZOH 2010. V Tatranskej Štrbe v súčasnosti stavia drevenú štýlovú kolibu.

Úctu a obdiv si zaslúži aj Pavol Sokol, ktorý pod najvyššou horou Ameriky s nasadením vlastného života zachránil nórskeho horolezca.

Evanjelický kostol vyrástol už v roku 1784, katolícky v roku 1844. Zachovala sa aj pôvodná štrbská drevenička z roku 1893, ktorá bola vyhlásená za chránenú kultúrnu pamiatku. Možno ju vidieť a pozrieť si kúsok minulosti Štrby. Je štýlovo zariadená a je vlastne malým múzeom.

Čo sa z minulosti prenieslo do prítomnosti? Nadšenie ľudí za kultúrou. V obci sú časté kultúrne podujatia, folklór je tu živý, nezakonzervovaný. Aj teraz možno denne vidieť chodiť po uliciach štrbské ženy v miestnom kroji. Popri nových domoch tu možno nájsť aj staršiu architektúru, priam klasické príklady domov miestnych gazdov. Staré stodoly a drevenice ostali stáť neraz aj pri moderných domoch.

Pre zaujímavosť, v Štrbe si možno kúpiť aj dobrý domáci chlebík v Pekárni pod brezou.

V Štrbe, Tatranskej Štrbe a na Štrbskom Plese dnes žije približne 4000 obyvateľov. A mnohí sa živia cestovným ruchom. V početných hoteloch, penziónoch, ale aj ubytovaním na súkromí.

Všeobecne je známe najmä Štrbské pleso a oprávnene, je to klenot obrovského významu, no výborné turistické a cykloturistické trasy sú aj okolo Štrby a Tatranskej Štrby. Tu, mimo národného parku, možno chodiť i na huby či iné lesné plody. V zime je tu zase dostatok lyžiarskych svahov a trás pre bežecké lyžovanie.

Najväčším magnetom je samozrejme Štrbské pleso, ktoré je miestami hlboké až 26 metrov. Vytekajú z neho potoky dvoma smermi, Mlynica priteká do Dunajca a odtiaľ putuje do Baltického mora. Druhým smerom sa malé potôčiky vlievajú do Váhu, ten do Dunaja a Dunaj do Čierneho mora.

V roku 2009 bolo Štrbské pleso ako jediný zástupca Slovenska v celosvetovej súťažnej ankete o 7 prírodných divov sveta. Spomedzi 261 kandidátov sa dostalo medzi prvých 77.

Roky úpadku ešte niekde poznať, ale už je krajšie trhovisko, obnovilo sa člnkovanie na jazere, možno sa fotiť s medveďom Štrbkom. Z moderných atrakcií je tu detský zábavný park, Fun park, z veľkého mostíka sa skáče bungee jumping a je tu aj lesná lezecká stena. Pod skokanskými mostíkmi pribudlo aj nové informačné centrum, na úrovni sú aj toalety. A to ešte nehovoríme o šesťsedačkovej lanovke, ktorá je atraktívna v lete i zime. Alebo by sme nemali zabudnúť na amfiteáter? Je tu toho naozaj dosť.

Málokto pozná jazierka lásky, ktoré sú vzdušnou čiarou 200 – 300 metrov od Štrbského plesa. Sú totiž mimo hlavných turistických trás. Ide o umelo vytvorené jazierka, v ktorých sa kedysi chovali ryby. Dnes je tam božský pokoj, vedú tam lávky ponad tečúcu vodu, na brehu sú lavičky. A keď nefúka vietor, hladina je tichá, na dne väčšieho jazierka vidieť kamenný kríž.

Pár tipov na výlety

K plesám po Tatranskej magistrále – Celodenný výlet po južných svahoch Vysokých Tatier. Nádherné výhľady na podtatranskú kotlinu, trblietavé plesá, náhľady do dolín i na končiare. Ide sa od Štrbského plesa na Ostrvu, Batizovské pleso, Velické pleso, Tatranskú Polianku.

Lanovkou na chatu pod Soliskom – Vyveziete sa do nadmorskej výšky 1840 metrov. Odtiaľ môžete pokračovať na vrch Predné Solisko, ktorý je vysoký 2093 metrov. Sú tu nádherné výhľady.

Prechádzka náučným chodníkom od plesa k plesu – Vychádzka lesným prostredím od Štrbského plesa k plesu Popradskému s výhľadmi do Zlomiskovej a Mengusovskej doliny a na masív Tupej a Ostrvy. Cieľom môže byť Popradské pleso, alebo aj výstup na Sedlo pod Ostrvou.

Chata pod Rysmi, vrch Rysy 2 499,6 metra nad morom- Namáhavá, ale vyhľadávaná vysokohorská túra k najvyššie položenej tatranskej chate a na najvyšší vrch Poľskej republiky.

K Jamskému plesu – Príjemná, aj zimná prechádzka zo Štrbského plesa tatranskou magistrálou k plesu pod Kriváňom. Prechádzka trvá maximálne tri hodiny, prevýšenie je len 100 metrov.

K najväčšiemu plesu v slovenských Tatrách – Veľké Hincovo pleso je najväčšie a zároveň najhlbšie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier. Od plesa sa dá ďalej pokračovať na Vyšné Kôprovské sedlo, či Kôprovský štít. Na túru sa ide zo Štrbského plesa.

Vychádzka k vodopádu – Nenáročná túra k najmohutnejšiemu vodopádu Tatier – vodopádu Skok v Mlynickej doline. Túra sa začína pri Štrbskom plese.

Mlynickou a Furkotskou dolinou – Celodenná, okružná túra dvoma dolinami cez Bystré sedlo. Aj na túto túru je nástup na Štrbskom plese.

Okrem týchto niekoľkých výletov a túr sú Vysoké Tatry plné atraktívnych možností. Pre turistov i pre tých, ktorí hľadajú iné druhy zábavy a oddychu. Či už ide o aquaparky, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, samotné mesto Poprad, atraktivity v Tatranskej Lomnici, či Smokovciach. Vysoké Tatry sú jednoducho miestom modernej a hodnotnej dovolenky zároveň. Štrbské pleso, Tatranská Štrba a Štrba sú pritom ideálne svojou polohou, vybavenosťou a ponukou služieb. Od maximálneho luxusu až po jednoduchšie ubytovanie vo vidieckom prostredí.

Ľ. Motyčka

CESTOVATEĽ 7/2011

http://www.cestovatel.eu/slovensko/strbske-pleso-klenot-slovenska