Strážny pes

Veľa majiteľov si myslí, že pes potrebuje mať len čerstvú vodu, nejaké jedlo, čo zvýši zo stola pánov a ešte búdu, do ktorej nefúka. A potom sa pes odvďačí vynikajúcimi strážnymi  vlastnosťami, pretože v záhrade má dosť miesta na zdravý pohyb a okolo plota si už vyšliapal dôvernú cestičku.

Vykonať pre psa len toto, to by bolo, bohužiaľ, veľmi málo. Pes, ktorý sa pohybuje v ohradenom priestore, nič nestratí zo svojej prirodzenosti, teda strážiť a chrániť presne vymedzené teritórium, dopracuje sa veľmi rýchlo do stavu niekedy až neurotického. Byť na permanentnej stráži nevydrží ani vojak strážneho oddielu, nieto ešte pes. Pes začne protestovať. Na svojho pána nebude brechať, ale akonáhle ktokoľvek pôjde okolo plota (človek, pes) alebo čokoľvek sa za ním mihne, začne brechať. Čo na to potom hovoria susedia alebo vystrašení okoloidúci, netreba rozvádzať. Podobnému stavu možno najlepšie čeliť prevenciou. Preto aj strážneho psa vychovávame od šteňaťa v najtesnejšom kontakte s rodinou. Vieme už, že ak pes nie je zamestnaný, začne robiť veci, ktoré neskôr napravovať je dosť ťažké. Platí to aj pre tento prípad. Sprievodnými znakmi  neurotického psa sú napríklad:
 - behá dookola, vzbudzuje dojem, ako by okolie nevnímal,
- behá po určitej rovnej trase tak, že kľučkuje, niekedy aj v tvare osmičky, občas sa zastaví a opäť je bez záujmu, pôsobí dojmom automatu,
- pes zvyknutý behať na svojom 10-20 metrovom úseku pri "svojom" plote sa správa rovnako, aj
keď mu priestor zväčšíte, a zasa len behá svojou navyknutou trasou.

Toto všetko sú dôsledky zanedbanej výchovy a starostlivosti o psa, ktorý sa v mladosti nenaučil hrať sa s človekom. Keď budeme chcieť túto absenciu doháňať v jeho dospelom veku - neuspejeme. Pohybové stereotypy vzniknuté nedostatkom zamestnania nie sú totiž u dospelých psov vyliečiteľné. Vnímajte preto pozorne toto upozornenie, predovšetkým vy, ktorí si chcete do svojej záhrady, k svojmu domu zaobstať strážneho psa.