ŠTIPĽAVÁ LEKCIA ZO ZDRAVOVEDY

Už rímsky učenec Plínius sa sťažoval, že korenie u dôstojných občanov podporuje neprimeranú pažravosť. V tých časoch sa na zozname zaručených afrodiziák objavil zázvor, muškátový oriešok, kardamon a korenie. Už vtedy, oveľa skôr, než vedecké výskumy potvrdili, ako užitočné môže byť rôzne korenie, teda ľudia zistili, že po jeho požití sa človek cíti príjemne.

Rôzne druhy korenia, často takého vzácneho, že sa ním platilo namiesto peňazí, skúmali najmä lekári a liečitelia v starej Indii a Číne. Exotické názvy, pripomínajúce zaklínadlá, sa dnes opäť objavujú vo vedeckých štúdiách. Najväčší záujem je o tie, ktoré možno využiť v prevencii kardiovaskulárnych chorôb, nádorových ochorení a v boji proti obezite. Patrí k nim aj zázvor, hoci len kandizovaný.

Korenie samé osebe nemá výživnú hodnotu, ale je nenahraditeľné už vtom, že jedlám dodáva lákavú vôňu a pikantnú chuť. Len čo sa v ústach začnú zbiehať sliny, je to zároveň signál na vylučovanie tráviacich štiav a telo sa tak pripravuje na dobré trávenie. Určité druhy korenia sa využívajú priamo na liečenie. V malých množstvách, ktoré sa pridávajú kvôli chuti do jedál, síce tiež zohrávajú úlohu, ale tu nemožno očakávať veľké zázraky.
Práve tieto štipky však majú jednu veľkú výhodu: nehrozí u nich predávkovanie. V nadmernom množstve by totiž niektoré korenie mohlo spôsobiť problémy.

VOŇAVÝ ZÁZRAK Z INDIE

V jedinom vrecúšku s kari si človek z obchodu odnesie prinajmenšom pätoro korení, ktoré patrí k tým zdraviu najužitočnejším. Na prvom mieste je zlatistá a z utierok takmer neodstrániteľná kurkuma, oddávna sa cení aj škorica, koriander, kardamom, fenykel, rasca a zázvor. Práve v chudobnej krajine bez možnosti konzervovania jedla musela vzniknúť taká výnimočná vec, ako je kari. Kari chráni jedlo pred skazením, pretože väčšina jeho súčastí bráni poškodeniu zdravých buniek a má antibiotický efekt, podporuje trávenie a znižuje hladinu cholesterolu.
Kurkuma patrí k najnovším hviezdam na nebi zdravej výživy. Pôsobí blahodarne na pečeň, žlčník a žalúdočné steny. Zvádza boj s rakovinotvornými látkami a podľa nedávnych amerických výskumov spolu so škoricou pomáha upravovať hladinu cukru v krvi. Zmes kari je taká chutná, že ju možno pridávať do väčšiny slaných jedál vrátane knedlíkov a polievok.

BUDETE PEKNÍ A VESELÍ

Aj dnes sa možno často stretnúť s odsudzovaním ostrých jedál - otupujú vraj chuť a kazia žalúdok. V skutočnosti práve pálivé papričky patria k jedálnemu lístku zdravých ľudí a obávaným žalúdočným vredom dokonca pomáhajú predchádzať, pretože obsahujú zlúčeninu kapsaicín. Len čo sa vám pri hodovaní nad poriadne štipľavou pochúťkou mexického alebo indického pôvodu začne rosiť čelo, je to dobrá správa: budete pekní a veselí. Znie to nezmyselne? Lenže pot je znamením, že sa práve zrýchlil váš metabolizmus a začal spaľovať kalórie, čo pomôže udržať si štíhlu postavu. Kapsaicín zároveň upokojil nervy tým, že dal signál na uvoľňovanie endorfínov v mozgu, čím spôsobil efekt zlepšenia nálady, podobný účinku morfínu. Preto sa používa aj proti bolestiam hlavy a migréne. V zime je pálivá čínska polievka so zeleninou a rezancami neoceniteľná aj pri súboji s prechladnutím, pretože kapsaicín uľahčuje odkašliavanie a pôsobí protizápalovo na sliznice.

PROTI NEVOĽNOSTI

Podľa výskumov treba dať za pravdu starej čínskej medicíne, ktorá odporúčala zázvor ako najlepší liek proti nevoľnosti. Kto trpí kinetózou (nevoľnosťou v dopravných prostriedkoch), mal by sa pred cestou autobusom alebo autom vybaviť vrecúškom s kandizovaným zázvorom, ktorý sa dá vo vybraných predajniach kúpiť. Orientálne reštaurácie ho dokonca servírujú aj ako dezert. Jeho výhody oceňujú aj tehotné ženy, pretože pomáha pri ranných nevoľnostiach bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Zázvorový čaj pripravený z čerstvých koreňov odporúča aj americký expert na výživu Earl Mindell dokonca na nevoľnosť pri liečbe nádorových ochorení. V Dánsku ho začali podávať pred operáciami na spomínané nevoľnosti po narkóze.
Recepty na lahôdky so zázvorom sa vyskytujú v mnohých svetových kuchyniach a na trhu je nielen mletý zázvor, ale aj sušený v celku, čerstvý a nakladaný v octe.

ČO DOKÁŽE KORENIE

• Fenykel - upokojuje tráviace ústrojenstvo, uvoľňuje črevné plyny a používa sa na zmiernenie prechladnutia.
• Klinček - používa sa proti bolestiam zubov, pri reumatických ťažkostiach, jeho hlavná zložka - eugenol - pôsobí protizápalovo.
• Bazalka - v Arábii sa používa na zmiernenie menštruačných ťažkostí, zlepšuje náladu.
• Koriander - utišuje bolesti brucha, v Indii sa používa na zmienenie svrbiacich vyrážok.    Levanduľa - má antiseptické účinky, čistým olejom sa potierajú rezné rany, uštipnutie hmyzom, popáleniny.
• Mäta - vhodná je najmä pri dýchacích ťažkostiach.
• Rozmarín - obsahuje látku rosmarein, ktorá pri bolestiach hlavy funguje podobne ako aspirín.
• Tymián - obsahuje prchavý olej thymol s antiseptickými a antibakteriálnymi účinkami.

CHRENOM PROTI PRECHLADNUTIU

Chren sa považuje za bylinu mladosti rovnako ako známy koreň života ženšen. Už v stredoveku sa o ňom vedelo, že čistí krv, pôsobí močopudne, vyháňa kamene z močového mechúra a lieči reumatizmus. Okrem toho v malých dávkach povzbudzuje chuť k jedlu, podporuje trávenie a rozpúšťa hlieny pri zápaloch dýchacích ciest. Varením však stráca svoje účinky, takže sa v ľudovom liečiteľstve používa iba čerstvý. Už pol gramu strúhaného chrenu vie celkom zastaviť rast niektorých choroboplodných zárodkov. Pri chrípke, nádche, kašli či inom prechladnutí sa preto odporúča zmiešať nastrúhaný chren s medom v pomere jedna ku jednej a užívať trikrát denne jednu lyžičku. Touto jednoduchou „medicínou" možno úspešne bojovať s jarnou únavou, s nedostatkom vitamínu C alebo aj skrátiť čas rekonvalescencie.

Dobrú povesť má chrenový ocot, čo je postrúhaný chren zaliaty octom dva centimetre nad povrch, ktorý sa po 8 dňoch zleje do dobre uzatvárateľnej fľaše. Takto pripravený nálev patrí k osvedčeným ľudovým liekom proti boleniu hlavy, chrbta a iných veľkých kĺbov. Treba však pamätať na to, že vo veľkom množstve chren škodí. Dráždi čuchový nerv a môže byť príčinou vzniku pľuzgierikov na pokožke a slizniciach.