STAROSTLIVOSŤ O PSA

PSIE DOSPIEVANIE...

Mnohých chovateľov čistokrvných psov trápi otázka: a čo ďalej, máme so psom chodiť na výstavy, má sa trápiť na skúškach, stojí to vôbec za to? Veď psa máme predovšetkým pre seba. Výstavy psov, príprava na skúšku, zákulisie úspechov je vec pomerne zložitá a tu aj skúšaný chovateľ občas stratí trpezlivosť. Neísť s dobrým psom na výstavu, alebo na skúšky je však predsa len škoda, a to nielen preň, ale najmä pre celý chov. A ak chceme nášmu priateľovi naplniť celý jeho psí život a mať čisté svedomie, že sme mu nepokazili životnú kariéru a neochudobnili ho o radosť z víťazstva, a samozrejme, aj o trpkosť porážky (ktorú si však nepripúšťa k srdcu), musíme s ním toto všetko absolvovať. Aj tu platí: mnoho povolaných, málo vyvolených, a nie je to vždy len vec psieho jedinca a jeho krásy.

Úspešné výstavy, eventuálne dobre urobené skúšky majú rozhodný vplyv aj na intímny život psa, lebo plodiť potomstvo môže len chovný pes. Psom bez titulu je radosť stať sa otcom odoprená, ak nerátame nečistokrvných psov, deti ulice a najmä dedinských seladónov, ktorí tieto predsudky nijako neberú na vedomie.

Psie slečny sú na tom o čosi lepšie, lebo majú isté úľavy vo výstavnom ocenení (k chovnosti stačí väčšinou nižšia známka) aj v počte potrebných skúšok. A čo sa týka možnosti zaobstarať si rodinku, je ponuka mužskej časti psieho pokolenia vždy omnoho väčšia, ako možno uspokojiť. Pre psiu krásavicu je teda otázka byť či nebyť matkou celkom jednoznačná, jej majiteľovi však sa rozhoduje ťažšie. Nuž, zaobstarať si psiu rodinku je pomerne náročné na čas, bytový priestor aj na výživu matky a šteniec. Každý tieto možnosti nemá, a preto sa majitelia sučiek často pýtajú, či je nevyhnutné, aby sučka mala štence. Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať, určujúcimi by mali byť predovšetkým možnosti chovateľa. Zo zdravotného hradiska možno povedať, že sučky, ktoré neboli nikdy matkami, o niečo viac trpia na hormonálnu poruchu prejavujúcu sa najmä v starobe pravidelne sa opakujúcim stavom, ktorý pripomína pokročilé štádium materstva, na tzv. nepravú brezivosť. Sučka vtedy prejavuje nezáujem o potravu, trpí stavmi nepokoja až podráždenosti, upravuje si brlôžtek a zisťujeme u nej niekedy značné zväčšenie mliečnej žľazy. Tento stav sa po niekoľkých dňoch väčšinou bez ďalších zdravotných ťažkostí upraví. Ani to však nie je pravidlo, niektoré sučky sa totiž aj bez materstva dožijú v zdraví a pohode vysokého veku.

 

 

POHLAVNÝ CYKLUS SUČKY A PÔROD

Pohlavný cyklus sučky sa začína od veku 6 až 8 mesiacov a pravidelne sa opakuje dva razy ročne. Sučka sa honcuje. Tento stav sa prejavuje zväčšením pošvy, prekrvením sliznice pošvy a v druhej polovici honcovania, ktorá trvá asi tri týždne, krvavým výtokom z pošvy. Najvhodnejším časom na počatie je jedenásty až pätnásty deň od začiatku ruje, keď má sučka už len sklovitý výtok bez krvného zafarbenia. Dĺžka materstva sa pohybuje v rozmedzí 59 až 66 dní, väčšinou však 63 až 64 dní. Niekoľko hodín pred pôrodom je sučka nepokojná, prechádza z miesta na miesto a rýchlejšie dýcha. Dátum pôrodu môžeme celkom bezpečne určiť zmeraním teploty v konečníku približne od 60. dňa materstva. Pri poklese teploty pod 37°C nastane do dvoch dní pôrod. Na pôrod pripravíme sučke osobitné miesto, menším sučkám najlepšie škatuľu vystlanú papierovou vatou, ďalej vyvarené nožničky na prestrihnutie pupočnej šnúry a dezinfekčný prostriedok (lieh, jódová tinktúra) na ošetrenie pupočných pahýľov. Normálny pôrod bez komplikácií trvá od 2 do 6 hodín. Sučka porodí väčšinou niekoľko slepých mláďat. Keď ich olíže, priložíme ich čo najskôr k mliečnym strukom sučky, aby mohli cicať.