Staráme sa o šteňa

Predpokladom správneho duševného rozvoja psa je dobrý zdravotný stav zvierat. Je podmienený predovšetkým správnou výživou, dostatočnou možnosťou pohybového rozvoja, v období klimaticky priaznivých, teda na jar a v lete, čo najčastejším pobytom na čerstvom vzduchu, ale aj niektorými preventívnymi veterinárnymi úkonmi.

Odčervenie sa robí medzi 3. a 4. týždňom veku. Väčšina chovateľov odčervuje v tomto veku preventívne všetky šteňatá, a to aj v prípade, že bola riadne odčervená ich matka v prvej polovici brezosti. Aj keďtento prístup nemožno paušálne zavrhnúť, ako vhodnejší (aj keď často komplikovanejší) sa javí prístup diferencovaný. Spočíva v odobratí a následnom mikroskopickom preskúmaní trusu šteňaťa vo veterinárnom laboratóriu. Až v prípade pozitívneho nálezu šteňatá odčervujeme, a to zásadne až po porade s veterinárnym lekárom. Predtým používaný helmirazin má dnes veľa alternatív, o ktorých vhodnosti a dávkovaní môže rozhodnúť len odborník.

Aj v dobre udržiavaných chovoch sa okrem parazitov vnútorných občas vyskytnú aj parazity vonkajšie, napríklad blchy. Aj keď sa šteňatá pohybujú v čistom prostredí, môže sa stať že sučka nachytá blchy na prechádzke. Nemusíme však prepadať beznádeji, rozhodne sme na tom lepšie než chovatelia v minulosti, ktorí mali k dispozícii len Fenoform a podobné vysoko jedovaté a teda pre šteňatá nepoužiteľné preparáty, a tak jediná rada znela: vychytať. Dnes už sú aj u nás prostriedky napr. s výťažkom afrických bylín, ktoré blchy odpudzujú, ale šteňatám pritom neublížia. V každom prípade nesmieme pri našom boji s blchami zabudnúť na dôkladnú dezinfekciu prostredia, v ktorom sa psy pohybujú.

Ďalší veľký problém, ktorý musí vyriešiť každý chovateľ, je či a kedy šteňatá očkovať. V poslednom čase sa stalo takmer módou ponúkať šteňatá vakcinované. Šteňatá po narodení získavajú prirodzenú imunitu od matky prostredníctvom prvého materského mlieka - kolostra. V ranom veku si ešte nie sú chopné aktívne vytvárať protilátky, a keby sme ich dali zaočkovať príliš skoro, nielenže by sme ničomu nepomohli, ale mohli by sme dosiahnuť účinok skôr opačný, narušenie prirodzenej imunity šteniat. Kedy teda očkovať? Odborníci sa v mienke rozchádzajú, ale väčšina z nich si myslí, že vo veku 6 až 7 týždňov je ešte príliš zavčasu. Väčšinou sa zhodujú na 8 týždňoch veku, aj keď zároveň priznávajú, že práve tento čas býva pre šteňatá kritický, pretože prirodzená imunita mizne a naviac je šteňa vystavené mnohým novým vplyvom od zmeny prostredia a majiteľa až po zmeny jedálneho lístka. Preto by malo byť v záujme chovateľov aj nových majiteľov, aby všetky zmeny boli čo najpostupnejšie a najšetrnejšie. Je dokázané, že stresované či chudé zviera je na infekcie oveľa náchylnejšie než jedinec v dobrom duševnom a telesnom stave.

Ak chceme šteňatá predávať v „tradičných\" termínoch, t.j. okolo 7. -8. týždňa veku, predáme ich radšej neočkované a novému majiteľovi odporučíme, aby šteňa dal zaočkovať po aklimatizácii v novom prostredí, to je asi po týždni. Ak by sme chceli predávať šteňatá už zaočkované, mali by sme dátum ich odchodu posunúť asi na 10. týždeň veku, aby po vakcinácii v 8. týždňoch organizmus nebol vystavovaný ďalším záťažovým situáciám. Asi v 11. týždni by potom nasledovalo preočkovanie už u nového majiteľa.