Spoveď

Keď som stretla Michaelu na schodoch, premerali sme si jedna druhú a žiadna z nás nepovedala ani slovo. Každá čakala na pozdrav tej druhej. Neskôr, keď sme sedeli so šéfom v aute, som ju spoznala. Bola to bývalá majiteľka obchodíka s kreatívnymi potrebami a občas robila pre verejnosť kurzy. Na jednom som sa zúčastnila a dokonca som o jej obchode písala aj článok. Vystavovala totiž plesové šaty a ja som zbierala materiály o plesovej trendy móde.

Môj budúci šéf ma hneď v prvý deň zobral na výstavu do hlavného mesta a Michaela ešte s jednou mladou dievčinou- tiež mojou budúcou kolegyňou, sedeli na zadných sedadlách a veselo štebotali.

Šéf sa ku mne choval odmerane a direktívne. Počas jazdy stále telefonoval, dával príkazy do telefónu, riadil firmu a prácu svojich zamestnancov cez telefón, stále bol zaneprázdnený. Na vozovku sa pozrel len občas a ja som mala dojem, že mu je prednejšia práca, ako naše životy. Bol to typický workholik.

Dievčatá vzadu tiež rozoberali pracovné problémy, išli na nejaké rokovanie ponúknuť produkty firmy a ja som sa v aute cítila ako osamelý pešiak. Aby som nadviazala konverzáciu, spýtala som sa Michaely na jej bývalý obchodík, ale povedala len, že bol neproduktívny a teraz zúročuje svoje vedomosti pre túto firmu. Bola suverénna, vedomá si svojich predností a ja som bola pre ňu nepriateľ. Vedela totiž, že ja sa o techniky, ktoré ona vie, zaujímam tiež, a preto videla vo mne konkurenciu. Keď som nadviazala reč o budúcej spolupráci vo firme, odpovedala mi nevrlo a úsečne. „To bude teda spolupráca!“ prebehlo mi hlavou....No nič moc.

Moja intuícia mi dala za pravdu. Práca bola zaujímavá, avšak málo platená. Situácia a atmosféra v kancelárii bola dusivá.

Druhá dievčina bola milá a nestranná osôbka, Miša sa však rozhodla, že si ju získa na svoju stranu. Mirka, tak sa dievčina volala, bola veľmi šikovná, ale ovplyvniteľná. Michaela tvrdo ignorovala moje nové nápady a ignorovala aj mňa. Dokonca ma ohovárala aj pred ostatnými kolegami. Mala som medzi nimi aj sympatizantov a dostalo sa mi to do uší. Snažila som sa brať veci s nadhľadom. Ja som sa naučila počas praxe brať človeka, ktorý je šikovný ako svoju výzvu a niečo sa od neho naučiť, ona ma brala ako hrozbu. Bola sebecká a rozhodne nebola tímový hráč.

Situácia sa ešte zhoršila, keď som zistila, že Michaela je manželkou brata môjho exmanžela. Uvedomila som si totiž, že som ich videla spolu na nákupe a priamo som sa jej na to spýtala. Odvtedy bola jej nenávisť očividná. Ja som sa však práve preto rozhodla bojovať. Kedysi dávno totiž, keď som bola vydatá a Michaelin muž bol ešte len malým bračekom môjho muža, som po nešťastnom manželstve prišla aj o byt. Neskôr si s ním pomohla celá mužova rodina. Povymieňali si medzi sebou byty, ako im to vyhovovalo. Miša s mužom bývala neskôr v mojom, a potom ho výhodne predali.

Po zistení tejto skutočnosti je situácia medzi nami už veľmi napätá. Budeme však spolu pracovať aj naďalej, preto ju musím zvládnuť. V kancelárii sedí so mnou niekto z rodiny, ktorá mi ublížila a to je veľmi ťažké. V živote sa však stávajú aj takéto veci. Teraz sa nevzdám.

Slávka N.