Spor o Angeliku

Služba ubiehala plynule. Nadporučík Kardoš v ten deň koncom januára riešil len bežné oznámenia o výtržnostiach. Okolo ôsmej večer prišla znepokojená matka. Oznámila, že jej syn Roman, 17-ročný pubertiak, odišiel včera ráno z domu, ale v učilišti nebol a ešte sa neukázal. Nikdy to neurobil, bojí sa...

Matka preventívne priniesla aj synovu fotografiu a lístok, na ktorom napísala, čo mal včera ráno na sebe. Uviedla aj niekoľko adries kamarátov, ktoré už všetky preverila, ale nikde ho nenašla. Nevie, čo ďalej. Kardoš ju podrobne vypočul. V duchu si musel priznať, že keby nemal takú pokojnú službu, asi sa jej rovnako pozorne nevenuje. Ale takto mu celkom dobre robilo predviesť prístup ukážkového policajta. Nuž ju vyspovedal, kde syn chodí, s kým sa stretáva, podrobne sa vypytoval na rodinné pomery. Matka trochu sčervenela v tvári, ale úprimne porozprávala, ako to u nich chodí. Manželstvo sa jej nevydarilo, pred piatimi rokmi sa rozviedla s mužom - alkoholikom. Ostala sama s dvoma deťmi - s Romanom a s jeho o tri roky staršou sestrou Ľudkou. A aby toho nebolo dosť, dcéra ostala v druhom stave, vydať sa nemala za koho a ostala materi na krku aj s dcérou. Napokon sa dohodla so svojou 70-ročnou matkou a presťahovala sa k nej s oboma deťmi i s maličkou vnučkou Angelikou. Dobre si nažívali, v malej Angelike sa všetci videli a čo bolo najprekvapujúcejšie, najviac sa o malú staral vtedy 15-ročný Roman. Úplne sa do Angeliky zbláznil a plnil všetky povinnosti, akoby bol otcom. Prebaľoval ju, kŕmil, hral sa s ňou, vodil ju na vychádzky do blízkeho lesa... .. "Takže", zhmula mama, "v rodine sme prežili krízovú situáciu s rozvodom i dcériným materstvom a žijeme, ako sa dá. Pán veliteľ, nie je to jednoduché, nemáme veľa peňazi, ale znášame sa a Roman nemal dôvod utekať z domu, o tom som presvedčená. Veď Angelika už len za ním plače, vypytuje sa, kde je Romanko... "

Mama vylúčila aj možnosť, že by bol ušiel s nejakou partiou. Podľa nej bol skôr samotársky a rodinne založený, mal síce zopár kamarátov, ale častejšie bol doma, ako s nimi.

Kardoš dal vyhlásiť pátranie a vari po troch dňoch Romana našli. Ale spôsobom, ktorý mame neurobil veľkú radosť. Zadržali ho pri vlámani do predajne potravín a keď prehliadli izbu, či skôr kutloch v jednom opustenom dome, kde sa syn skrýval, zistili, že musel vybrať viaceré objekty - prinajmenšom jednu materskú škôlku, rodinný dom otca jeho bývalého spolužiaka, ba aj obecný úrad v neďalekej obci. Nebral veľké veci, iba toľko, aby mal na živobytie. A majiteľ rodinného domu tvrdil, že mu zmizol aj predpotopný revolver zo zbierky. Krádež pištole však Roman popieral a nenašla sa ani v kutlochu, ani pri domovej prehliadke v jeho izbe v babkinom dome.

Keď sa v jeho veciach prehrabával Kardoš, natrafil na akýsi denníček a ten ho zaujal. Roman si v ňom k jednotlivým dňom písal krátke poznámky. Boli tam poznačené aj dátumy všetkých predchádzajúcich krádeži vlámanim, o ktorých nikto z rodiny nemal poňatia. Kardoš pozorne skúmal záznamy z posledných dvoch týždňov a natrafil na niečo, čo ho zaujalo. Pri 15. januári bola poznámka "Ľudka" a o týždeň neskôr opäť "Ľudka" s krížikom a poznámkou "pištoľ" a ďalšie tri dni poznámka "elektráreň - tyč". Kardoša zaujala poznámka "pištoľ" v súvislosti s hľadanou historickou zbraňou. A čo má znamenať ten krížik pri mene jeho sestry?

Nenápadne sa opýtal matky na rôzne dátumy. Tak zistil, že 15. januára mala Romanova sestra narodeniny. Iné dátumy rodine nič nehovorili. Prirodzene, matke Kardoš nepovedal, na čo myslí a rozhodol sa vypočuť mladého vo vyšetrovacej väzbe. Roman len pokýval hlavou a prekvapenému Kardošovi začal rozsiahlo vysvetlovať, čo znamená ktorý dátum a prečo si k nemu urobil poznámky. V skratke - rozhodol sa svoju sestru zabiť a dlhšie sa na vraždu pripravoval. Preto si zadovážil pištoľ z toho rodinného domu, zohnal do nej aj dva náboje. Kardoš naoko neveril a Romana tým akurátne vyprovokoval k čoraz presnejšiemu popisu svojho konania. Pokojne porozprával, ako si zohnal náboje, ako sestru viackrát sledoval do práce, aby presne zistil jej pohyb na trase do pekárne, kde chodila na nočné smeny, ako na ňu 22. januára striehol v úkryte neďaleko pekárne a keď prišla dostatočne blízko, namieril na ňu od chrbta a vystrelil, ale rana nevyšla. Na druhú už nemal čas.

Kardoš ho počúval a začalo mu byť Romana ľúto. Veď ten blázon sa dobrovoľne priznáva k pokusu vraždy! Prečo to robí? Pýtal sa ho aj nahlas a mladý Roman pokojne vysvetľoval ďalej: "Nenávidím svoju sestru. Nenávidím ju tak, že som sa rozhodol zlikvidovať ju. "Preboha, chlapče, prečo?" "Chcela mi zobrať Angeliku," vyhŕkol a vysvetlil, že Angeliku mal strašne rád a nevedel si predstaviť, že by s ním nemala byť. Lenže sestra si našla nejakého frajera, ktorý si ju chcel zobrať aj s deckom. Mal byt v meste. Tým by ho ten frajer pripravil o Angeliku. "To som predsa nemohol dovoliť!"

Myslel to vážne. V úkryte pri pekárni, ktorý Roman označil, naozaj našli Romanove stopy v blate i náboj z revolveru. Balistik potvrdil, že na nábojnicu dopadol ihličkový úderník, ale náboj nevystrelil, pretože bol starý ako Matuzalem a Roman ho z bubienka vyhodil. Na druhý deň za dedinou vyskúšal druhý náboj. Aj ten bol nanič. Tak si v elektrárni zadovážil tyč a o dva dni mal sestru pri ceste do práce ovaliť po hlave. Tyč už mal nachystanú na mieste. "Keď mi neverite, opýtajte sa vrátnika, ten ma naháňal. Keď som kradol v elektrárni tyč. Ušiel som mu a tyč som si nachystal do úkrytu. Bol by som ju zabil presne o dva dni, ale ste ma chylili."

Aj to bola pravda. Vrátnik si na incident spomenul a chlapca bezpečne spoznal. V úkryte našli tyč a tie isté Romanove stopy v mäkkej pôde. Usvedčoval sa s dokonalou precíznosťou sám.

Kardoš také niečo v živote nezažil. Roman akoby si ani neuvedomoval, aký veľký trest mu i ako mladistvému za jeho overené priznania hrozí. V duchu si želal, aby Roman už konečne prestal rozprávať. Presviedčal ho dokonca, že žiadna tragédia sa neudeje, ani keď sa sestra s dcérou odsťahuje k mužovi. Veď ich môže navštevovať. Roman sa silene rozrehotal, "už vidím, ako mi doma varí kávu sestra, ktorú som chcel zavraždiť!"

Súd sa zachoval ľudsky. Za krádeže a pokus vraždy dostal Roman len tri a pol roka. Pri tom prokurátor bol toho názoru, že kvalifikáciu prípravy a pokusu vraždy treba posudzovať v hornej hranici sadzby odňatia slobody, keďže k nedokonaniu úmyslu vraždiť Roman nijako neprispel. Namieril a vystrelil. Iba chybný náboj zachránil sestru od takmer istej smrti. Keďže predpotopný náboj obrovského kalibru 11,6 mm by jej veľa šancí nedával...

Ondrej Šimúny