Spomienky
Pri pohľade na fotky v albume si mnohí z nás pomyslia: „Všetko vrátiť by som chcel...“ ako spieva slovenská skupina Desmod v jednej zo svojich piesní. Jednotlivé čierno-biele obrázky detstva a mladosti, zložitého dospievania a najlepších rokov života zažltnuté od dlhého zabudnutého pobytu v zásuvke stola v predsieni. Alebo digitálnou dobou vytvorené obrazy chvíľ, tých z nedávnych udalostí. V hlave sa nám premieľa naša minulosť, tá dávnejšia ale aj tá z posledných dní, ktorú sme si stihli zaznamenať. Čo pre nás vlastne znamenajú spomienky? Do akej miery dokážu ovplyvniť naše súčasné bytie, náš prístup k veciam a odolnosť voči nim?
Ak nás v detstve príliš hýčkali a prehnane sa o nás starali, zanechá to následky v podobe nesamostatnosti alebo budeme na všetko oveľa zvedavejší a budeme sa bezhlavo rútiť do akejkoľvek situácie? Ak budeme svedkom dopravnej nehody, budeme sa strániť áut a iných dopravných prostriedkov? Ak pre nás rodičia nemali pochopenie, ak nás týrali, fyzicky alebo aj psychicky, budeme schopní viesť plnohodnotný a láskyplný život so svojou rodinou? Ak pozrieme na fotku z pred niekoľkých rokov, dívame sa na seba, alebo na osobu, ktorou sme kedysi boli a ešte by sme ňou chceli byť? Často chceme vrátiť veci späť, do čias, kedy sme mali na tvári ten úsmev z fotky. Ale ak by sa to v skutočnosti stalo, neuvedomujeme si, že rozhodnutia, ktoré by mali nasledovať, by sme mohli urobiť celkom ináč a tým ovplyvniť aj celý rad ďalších udalostí. A možno by sme nesedeli v mäkkučkom kresle luxusnej obývačky a nedívali sa do fotoalbumu v koženej väzbe. A možno by sme po svojom boku nemali partnera, ktorého máme a nemali by sme prácu, akej sa v súčasnosti venujeme. Možno by sme mali celkom iné starosti a možno by to bolo celé presne opačne.
Spomienky sú krásne, ale patria do minulosti a chvíľa, v ktorej sa im venujeme, patrí súčasnosti. Preto si pri pohľade dozadu treba povedať, že to čo sme kedysi urobili, tak bolo preto, že sme to tak v danej chvíli chceli. A nič netreba ľutovať. Pretože ak tak urobíme, to ako keby sme niečo podnikali a v tej istej chvíli to oľutovali a chceli vrátiť späť. A ako raz povedala jedna osoba, môjmu srdcu veľmi blízka: Buď spokojný s tým, čo máš. A ja dodávam: a ďakuj za to, lebo nikdy nevieš, kedy o to prídeš.
Mária Dunajčanová
Ostatné
