Spam v mailovej schránke

Posledné týždne žila Kaťa vo veľkej podnájomnej eufórii. Nevedela sa dočkať, ako si v septembri zbalí kufre a vydá sa v ústrety nielen vzdelaniu, ale aj novému bývaniu. Akademický rok 2013/2014 sa nezadržateľne blížil, dni počítala na prstoch a v izbe na kancelárskom stolíku mala zoznam tých najnevyhnutnejších vecí. Tvárila sa, akoby 300 km od jej rodného mesta, v metropole východného Slovenska, nebolo dosť obchodných centier, kde možno kúpiť zubnú kefku a šampón na suché a lámavé vlasy. Ale netrápme našu vysokoškoláčku, isto sa len usilovala o to, aby v prvý školský deň nemusela zháňať základné hygienické potreby, ale mohla si vychutnať atmosféru na novej akademickej pôde.

Keď nadišiel deň Dé, so slzami v očiach sa rozlúčila s rodičmi a mladšou sestrou, nasadla na vlak a stres z nej opadol až po vstupe do svojho nového kráľovstva. V priestrannom trojizbovom byte bude bývať so svojou kamarátkou zo základky a s neznámou slečnou, ktorá im odpísala na inzerát. Presne tak si to Kaťa predstavovala. Každá vo svojej izbe, dostatok súkromia, no bez núdze o zábavu a večerné klebetenie.

Vybalila si veci, osviežila sa studenou sprchou a v novej pyžamovej súprave sledovala nejaký filmový trhák. V byte vládlo ticho, na ktoré Kaťa nebola príliš zvyknutá, nechcela však prepadnúť strachu, a tak si radšej zapla nadupanú techno hudbu, otvorila balík zemiakových lupienkov a snažila sa cítiť ako doma. Spolubývajúce mali doraziť až o dva dni, rozvrh hodín jednoducho nepopustí a aj z toho dôvodu nebola Kaťa vo svojej koži. Doposiaľ o kúsku ticha v dome sa jej mohlo iba snívať, pretože bývala nielen s rodičmi a sestrou, ale aj so starkými. Vždy sa niečo riešilo, vybavovalo a od jednej generácie sa pokrikovalo na ďalšiu. Ale v utorok sa toto hlboké ticho zlomí aj na Podhájskej 24!

Po tom, čo v pondelok ráno začala Kaťa reagovať na budík, všimla si na displeji mobilu, že o druhej v noci jej niekto odoslal mail. „Zase nejaký spam,“ zahundrala a odišla do kúpeľne. Po rannej hygiene sa zahryzla do celozrnnej tyčinky a horúcou kávou odštartovala svoju novú životnú etapu. Do kabelky hodila rozvrh hodín, mobil i jahodovú pomádu a zostávalo jej presne osem minút, aby nezmeškala električku. Jej prvý deň na výške dopadol celkom fajn, až na to, že cestou zo školy zmokla ako jedno malé nezrelé kurča. V porovnaní s tým, čo ju o pár minút čakalo, to ani zďaleka nebol žiadny problém. Študentka si po príchode do nového bytu spomenula na neprečítanú mailovú schránku. Skoro jej oči z jamôk vypadli, keď sa preklikala k správe od majiteľky bytu. „Dobrý deň, dúfam, že Vám touto správou nespôsobím zbytočné problémy, ale v utorok 17. septembra sa dostavím na Podhájsku z dôvodu, že sa vraciam naspäť na Slovensko a svoj byt potrebujem pre seba a svojho partnera. Nebolo to nič plánované, vo firme sa nám nedarilo, a teda vraciame sa z Anglicka nastálo. Podnájomnú zmluvu, ktorú sme chceli uzavrieť koncom mesiaca ruším, no môžem Vám pomôcť pri hľadaní nového bytu. S pozdravom Slávková.“

Trvalo hodnú chvíľu, kým sa Kaťa z tejto úchvatnej správy spamätala, potom však urýchlene obvolala svoje “spolubývajúce“, ktoré, samozrejme, o ničom nevedeli a mohla si začať baliť kufre. Baliť, ale nevedno kam odísť. „Ráno sa s ňou ani náhodou nechcem stretnúť, kľúče nechám pod rohožkou a pôjdem... Dofrasa, ale kam?“ rozčuľovala sa Kaťa. V tomto zúfalom stave kontaktovala najprv známych, no každý jej mohol poskytnúť nocľah len na jednu, nanajvýš dve noci. Nakoniec sa za pomoci rodičov ocitla v byte “svojej“ sesternice takmer z desiateho kolena. Snáď do týždňa nájdu iné podnájomné riešenie!

V Laurinom byte sa v pondelok večer konala jedna neplánovaná žúrka. Našej vyplakanej a unavenej študentke to bolo v momente, keď sa dovalila na svoju náhradnú posteľ absolútne jedno. Vyrozprávala sa svojim novým, alkoholom posilneným kamošom, ktorí nanajvýš chápali Katine roztrasené ruky a nechuť baviť sa. Laura jej pripravila chutnú večeru, no študentka potrebovala ticho a transport na posteľ viac než hrianky so syrom. Chcela zaspať, lenže rev z vedľajších izieb sa nedal ignorovať, pritom ani nepostrehla, ako sa dvaja pozvaní hádajú na chodbe pre nedostatok financií na ďalší objednaný alkohol a nočný taxík.

Dievča ako zázrakom zaspalo aj v spoločnosti ukričaných a opitých bláznov z rôznych kútov sveta. Ráno sa jej Laura ospravedlnila, že túto päticu pojašených pajácov nemohla odmietnuť, pretože im párty sľubovala už niekoľko týždňov. „Nič sa nestalo, veď všetci sme raz boli mladí,“ zažartovala Kaťa.

Aby jej do smiechu príliš nebolo, na chodbe v kabelke ju čakalo ďalšie nemilé prekvapenie. Keď si chystala veci do školy, zistila, že jej zmizli peniaze a strieborný prívesok, ktorý nosila v kabelke ako talizman. Laura mala v tej chvíli o hanbu postarané a Kaťa dúfala, že takýto začiatok akademického roka je len zlým snom. Avšak nebol, zlodej sa nenašiel, nikto v noci nič nevidel a ani nepočul. Hlavne, že každý mal na objednávku alkoholu a domov na taxík.

Tatiana Kovalčinová