Som človek – hazardér?

Z času na čas všetci pociťujeme také zvláštne nutkanie... Nejaké druhé, alebo až treťoradé JA nám vraví: „Hej, ty tam, zahoď stereotyp za hlavu a vyskúšaj niečo bláznivé! Nikdy si neskákal padákom, bál si sa nočného kúpania alebo si nestál zoči-voči kráľovi džungle?“

Je najvyšší čas na zmenu, ani nevieš, kedy príde všetkým dňom koniec a ty sa budeš hanbiť za to, že si nikdy nevystúpil z radu. Len si sa strácal v dave, až si sa stal neviditeľným. Avšak, iné, bláznivé a adrenalínové šibalstvá možno okúsiť len za predpokladu, že máte aspoň za štipku zdravého rozumu a viete, kde presne hraničí sranda s bojom o prežitie.

Bolo tu už veľa takých odvážlivcov, čo sa len tak pre zábavu na koľajniciach vydali vlaku oproti, no domov sa už nikdy nevrátili. Z dlhej chvíle pred sídliskom si banda mladých (zá)školákov potiahla do pľúc už kadejaké neplechy. Zopár z nich sa ešte aj dnes lieči v odvykacích zariadeniach.

Jeden môj kamoš rád tipuje zápasy a vždy má taký úžasný ňuch na výhru, až mu to závidím. Niečo som už od neho odpozeral, no stále moje stratégie sú v porovnaní s jeho kvalitnými tipmi obyčajné detinské spôsoby. Asi skúsim iný, automatickejší hazard, veď nie som žiadna bábovka, ale človek – stratég! Povedal si už nejeden Pán a teraz hľadí na dno. Finančné, morálne, ale aj rodinné!

Tatiana Kovalčinová