Solčany. Dedinka, kde sú hrdí na svoj nádherný kroj

Malá obec, ktorá mala na prelome 14. a 15. storočia charakter mestečka. Do 15. stor. patrila zoborskému kláštoru a nitrianskemu biskupstvu, potom hradu Branč a panstvu Hrušov. Z obce pochádza z rodu Odescalchiovcov žiačka L. van Beethovena, ale aj známy futbalista Anton Ondruš.
Vyberte sa s nami do obce Solčany, najväčšej v okrese Topoľčany.

Socha sv. Jána Pavla II.

V strede obce stojí klasicistický kaštieľ Odescalchiovcov, ktorý dala postaviť grófka Henrieta Zichy-Ferrarisová v roku 1818. Kaštieľ je, žiaľ, v žalostnom stave. Podpísalo sa na ňom obdobie znárodnenia i privatizácie a na jeho záchranu bude treba vyvinúť veľa úsilia. Ale keď sa podarilo zachrániť ruinu Aponyiovského kaštieľa v Oponiciach, vari sa podarí aj kaštieľ v Solčanoch.

Napriek kritickému stavu kaštieľa ostatky klasicistickej stavby prezrádzajú zaujímavý a takmer očarujúci objekt. Po ľavej strane cesty na Bošany uvidíme v centre obce vynovený kostol na novom námestí s pomníkom padlých.
V minulom roku pribudla na námestí aj socha sv. Jána Pavla II. a námestie dostalo jeho meno. Solčanci sú katolíci a z úcty k pápežovi Jánovi Pavlovi II. si predsavzali, že mu v dedine postavia sochu na vyjadrenie obdivu jeho celoživotnému dielu. Na pamätník vyzbierali príspevky aj od obyvateľov, a tak každý občan má svoj podiel na postavení tejto sochy.

Centrum sociálnych služieb Náruč záchrany

„Pohľad pápeža Jána Pavla II. smeruje na budovu oproti, kde je umiestnené Centrum sociálnych služieb „Náruč záchrany SENIOR & JUNIOR“, ktorého zriaďovateľom je Občianske združenie Šanca pre nechcených. Pohľad symbolický a charakteristický pre Svätého otca, ktorý miloval ľudí a ľuďom pomáhal,“ píše Milan Hlôška v časopise Krásy Slovenska, našom najstaršom časopise, ktorý má vyše 100 rokov. Vydáva ho Dajama, ktorej turistickí sprievodcovia sú mimoriadne obľúbení. Vďaka nim spoznávame Slovensko peši, na bicykli, ale aj autom.

Hlavnú ulicu obce lemujú domy staršej zástavby, ale už veľmi ťažko medzi nimi nájsť typické obydlia starých Solčancov. Vpredu „čistá“ izba, v prostriedku pitvor alebo kuchyňa, vzadu druhá izba. Za nimi ešte komora a hospodárske stavanie.

Hrdí na svoj krásny kroj

Solčany zažili a prežili rôznych majiteľov a pánov. Obcou sa prehnali kuruci i labanci, zažili doby prajné i neprajné, aj napriek tomu si zachovali svoje tradície a svoj krásny ľudový kroj, na ktorý sú miestni právom hrdí. Nosia ho dodnes, aj keď už len príležitostne na rôznych slávnostiach.

Muži v bielych košeliach so širokými rukávmi zdobenými dierkovanou zúbkovanou výšivkou v bielo-červenej farbe, na nej čierny ľajblík s čiernou harasovou tkanicou a ozdobnými gombíkmi, čierne súkenné nohavice zasunuté do tvrdej sáry čižiem. Biele široké gate z konopného plátna boli do roboty. K vrchnému oblečeniu ešte patril súkenný kabát, trojštvrťová kabanica a dlhá halena so štvorcovým golierom, všetko z bieleho súkna.

Ženy majú rukávce s riaseným krátkym predným a zadným dielom. Pod stojatým úzkym golierikom je pripevnený čipkový volán. Na prieramkoch rukávcov spočíva širšia výšivka. Biely plátenný čepiec celý pokrýva pestrofarebná výšivka. Biela riasená sukňa a čierna spodná zástera je zdobená štepovaním, stuhami a výšivkou, na okraji obšitá čipkou. Na nej úzka zástera neriasená s pestrou výšivkou v rohoch, ktorá sa opásala na širokú zásteru.

Tento krásny kroj je bohatstvom a Solčania sú naň aj patrične pyšní. Nosia ho s úctou a hrdosťou a zachovávajú tak dedičstvo svojich predkov.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Foto: Milan Hlôška