Smutný osud tigrov

Sibírskym tigrom - najväčším šelmám na svete - sa pomaly kráti čas. Lovia ich pytliaci, strácajú svoje prirodzené prostredie. Odhaduje sa, že asi 430 ich prežíva vo voľnej prírode na ruskom Ďalekom východe, v priľahlých oblastiach severovýchodnej Číny a v severnej Kórei.
Sú to iba odhady, pretože tieto uzatvorené veľké mäsožravce sa dajú iba ťažko zrátať. Zatiaľ čo zoologické záhrady pracujú na zachovaní genetickej rôznorodosti, ruskí a americkí vedci sa usilujú zachrániť v prírodných podmienkach toto nádherné stvorenie pred vyhynutím.

Krutá ruka človeka
Kaučr, mladý dospelý samec behá, zabáva sa a chniape po tigrej samici Ňurke. Žijú spolu vo výskumnej stanici vo východnom Rusku. Ich naháňanie sa je však oveľa viac než iba hra. Zdokonaľujú sa tým v lovení, zvykajú si na seba, zžívajú sa a potom spoločne driemu. Svet Kaučra a Ňurky -to je trojakrový oplotený pozemok v dedine Gajvoron, približne 300 kilometrov od Sikote-Alinskej prírodnej rezervácie, jednej zo štyroch rezervácií, založených v tejto oblasti.

Príbeh Kaučra a Ňurky nie je bohužiaľ neobvyklý. Ich matky zabili pytliaci. Tigríčatá boli zverené do opatery biológovi Viktorovi Judinovi z Akadémie vied vo Vladivostoku, ktorý sa životom sibírskych tigrov zaoberá už dlhé roky. Dve mláďatá zo štyroch neprežili vôbec, pretože boli príliš podvyživené. Zimy v tajge boli v posledných rokoch pre tigrov veľmi kruté. Pytliaci ich lovili nielen pre ich kožu, ktorá je vyhľadávanou trofejou, ale aj pre ďalšie časti tela. Hranice sa nedávno otvorili, obchodníci a lovci sa ľahšie dostávajú cez hranice do ruskej tajgy a naopak s ulovenými tigrami do Číny aj do juhovýchodnej Ázie. Tam sú tigre cenným tovarom, pretože miestni ľudia si myslia, že tigrie kosti a orgány majú schopnosti liekov a afrodiziak.

Zostanú im iba rezervácie?

Kaučr sa vrhá na napodobeninu srnca z umelej
peny. Vrodené pudy sa nezaprú. Model je upevnený na drôte a jeden z výskumníkov ho ťahá
ohradou - aby srnec vyzeral ako skutočný, postriekali ho srnčím močom. Pokusom sa usilujú zistiť, ako sú u tigrov, ktoré v mladosti nedostali od svojich rodičov žiadny výcvik v love, vyvinuté inštinkty predátorov. Kaučr i Ňurka atrapu ihneď napadli, aj keď nikdy v živote žiadneho živého srnca nevideli. Podobne sa Kaučr usiloval dostať ku koži divého kanca, ktorú výskumníci pripevnili na strom. Otázkou však je, či to boli predátorské inštinkty, alebo číra zvedavosť.

Pytliačenie v tajge, ktoré ťažko postihlo tigriu populáciu, sa začalo rozmáhať najmä na začiatku deväťdesiatych rokov. V rovnakom čase vláda znížila dotáciu projektov na ochranu životného prostredia. Rozvoj baníctva a výstavba nových ciest naďalej zmenšovali prirodzený domov sibírskych tigrov. Rovnako ubúdalo miesta potrebného na život zvieratám, ktoré sú tradičnou tigrou korisťou - srnčom, divým kančom a losom. Ich počet i stav sa navyše stále zmenšuje aj nadmerným lovom. Obrovské úsilie záchranárskych organizácií, pokiaľ ide o sibírske tigre, prináša už svoje prvé výsledky. Rezervácie sa zväčšujú, posilnili sa skupiny bojujúce proti pytliakom, ktorí sú teraz postihovaní oveľa prísnejšie než v minulosti.

Bez matky sa prežíva ťažko
Tigrie mláďa -Glóbus - si prezerá výbeh ďaleko od miesta, kde sa narodilo. Je to syn Kaučra a Ňurky, narodený v Rusku, ale jeho súčasným domovom je zoologická záhrada pri Minneapolise v americkom štáte Minnesota. Nie je vylúčené, že jeho rodičia sú súrodenci, ale to nieje nič neobvyklé. Párenie medzi blízkymi príbuznými nemusí mať nevyhnutne za následok geneticky horších potomkov. Ňurka mláďatá opustila. U tigríc chovaných v zajatí, ktoré sa stanú matkami prvý raz, je to pomerne bežné. Globusovho brata sa napriek obrovskému úsiliu opatrovateľov nepodarilo zachrániť. Zomrel na podvýživu. Glóbus bol síce tiež veľmi zle živený, avšak zásluhou vynikajúcej starostlivosti Viktora Judina prežil. Ten ho pravidelne kŕmil z fľaše a starostlivo ho doma ošetroval dlhé týždne. V siedmich mesiacoch vážil Glóbus už šesťdesiatpäť kilogramov, ako tiger jeho veku, ktorý vyrastie vo voľnej prírode. Zábavu a hry s Judinom však stále miluje. Pre minnesotskú zoologickú záhradu bude Glóbus v dospelosti predstavovať vítaný prílev novej krvi.

Po Globusovi mali Kaučr a Ňurka ďalšie tri mláďatá. Pretože sú však závislé na ľuďoch, budú musieť aj so svojimi rodičmi zostať v zajatí.

Záchrana tigrích mláďat je síce dôležitým článkom súčasného rusko-amerického záchranárskeho programu. Jeho konečným cieľom však je posilniť tigrí rod vypestovaním mnohých zdatných jedincov, a tých potom vrátiť do divej prírody. Na to, aby sa tento plán podaril, bude potrebné dokonale preskúmať tigrie zvyky a správanie a vymyslieť taký postup, ktorý by umožnil bezpečne vrátiť tigrov do ich prirodzeného prostredia.