SMRŤ POLICAJTOV

V Košiciach prišli 20. januára 1995 pri výkone služby o život dvaja mladí kriminalisti. Ani starí policajti si nepamätajú, kedy v našej histórii zomreli rukou vrahov dvaja policajti naraz.

Prípady za posledných rokov utkveli v pamäti. Poručíka Dobiáša v roku 1991 ubodal vrah priamo na obvodnom oddelení polície v bratislavskej Dúbravke. Pri streľbe v marci 1993 v Komárne zomrel poručík Virág. Avšak to, čo sa stalo v onen piatok na sídlisku Dargovských hrdinov, podľa domácich na košickej „Furči", dosiaľ v slovenskej histórii nemá paralelu. A to je dôvod, prečo tejto tragickej udalosti chceme venovať pozornosť.

Záver predchádzajúceho roka i prvé týždne nového roka sa niesli v znamení zvýšeného úsilia Policajného zboru v boji proti kriminalite vo väčších mestách. Stali sme sa svedkami viacerých rozsiahlych akcií v Bratislave, Nitre, ale i v Poprade, v Žiline a v Košiciach. V tieni pozornosti ostávali akcie menšie, zamerané na krádeže áut, razie proti dealerom drog na diskotékach či v baroch a .. rozptyl" policajtov v miestach, kde predpokladali trestnú činnosť vykrádačov bytov. Takáto menej nápadná, ale preventívne účinná, bola i akcia „FAB" na košickom sídlisku, nazvaná, ako mnohý tušia, podľa skratky typu zámku do dverí.

Dvaja mladí policajti, starší seržant Ľubomír Palacký a seržant Ladislav Nistor si plnili svoje bežné povinnosti. Mali pri sebe to, čo podľa rozkazu pri sebe mať mali - nabité služobné pištole kalibru 9 mm, rezervný zásobník s nábojmi a putá. Takých dvojíc, ako bol Palacký a Nistor, utvorilo oddelenie viacero. Dovedna sa rozptýlilo v uliciach sídliska vyše 30 príslušníkov PZO. Nešlo však o žiaden „záťah ", ale o bežnú pátraciu prácu. O tom, čo sa o jedenástej hodine predpoludním strhlo vo vchode bytovky na Adlerovej ulici, vieme len z podania obvinených a z neistých výpovedí náhodných svedkov. Keď jeden zo svedkov o 11.08 hod. vykrútil policajné číslo 158 a na miesto dorazila prvá motorizovaná hliadka, obaja mladí policajti už vypovedať nemohli. Boli mŕtvi zásahmi dovedna deviatich guliek z pištolí kalibru 9 mm. Jeden ležal vo vchode číslo 19, druhý kúsok pred ním. Za čas od udalosti už vzniklo mnoho úvah, prečo a ako sa to stalo. Aj ako by sa to nebolo stalo, keby...

Nebolo žiadne keby. Naša polícia si ešte neosvojila praktiky niektorých zborov v západnej Európe a v Amerike, keď policajt žiada o preukaz totožnosti preventívne kontrolovanú osobu s pištoľou v ruke, alebo je istený druhým policajtom s namierenou zbraňou. Na Slovensku by pravdepodobne takýmto spôsobom legitimovaný bezúhonný občan okamžite písal Rade Európy a sťažoval by sa na porušovanie základných ľudských práv.

Tak sa stalo, že naša dvojica pátračov oslovila vo vchode bytovky dvojicu mužov a požiadala ich o doklady. Jeden z nich siahol do vnútorného náprsného vrecka bundy, namiesto legitimácie však vytiahol pištoľ a okamžite začal strieľať. Prvý policajt zomrel okamžite po zásahoch kalibrom 9 mm z bezprostrednej blízkosti. Druhý niekoľkokrát vystrelil, ale vrhol sa na neho aj partner strelca. V krátkom zápase obaja prerazili sklenú výplň vchodu. Vrahovi sa podarilo pištoľ policajtovi vytrhnúť a niekoľkými ranami ho zastrelil. Obaja neznámi muži potom podľa svedkov utekali smerom k neďalekému lesíku. Na mieste ostalo množstvo nábojníc, stopy obuvi a kvapky krvi v snehu.

Toľko z popisu chvíľ, ktorých priebeh ešte vyšetrovanie upresní. Bolo krátko po jedenástej hodine. Nasledujúce chvíle boli pre ďalší vývoj pátrania rozhodujúce. A hoci smrť dvoch policajtov zatienila intenzívnu prácu desiatok ich kolegov, rýchlosť a pohotovosť celej operácie si zaslúži pozornosť. Mestský veliteľ polície v Košiciach vydal všetky potrebné rozkazy. Rozbehla sa akcia UZÁVER.

Do terénu vyrazili špecializované skupiny, ktoré kontrolovali všetky komunikácie na východnom Slovensku. Uzatvorili všetky hraničné priechody, vzlietol policajný vrtuľník, v okolí miesta činu sa sústredili kriminalistickí technici a rozštekali sa služobné psy. Pátrači zistili, že dvaja, možno i viacerí vrahovia vyšli z bytu, ktorý mal vo vchode číslo 19 prenajatý občan bývalého ZSSR. Už zbežná prehliadka bytu nasvedčovala, že jeho obyvatelia sa podľa všetkého živia nekalým spôsobom. Našli sa zbrane, náboje, funkčné vysielačky a ďalšie vybavenie, ktoré používajú skupiny mafiánov. Bol známy i zbežný popis dvoch utekajúcich mužov. Neoceniteľnú pomoc poskytla služobná kynológia - pes viedol psovoda celých šesť kilometrov až na okraj dediny, kde stopu stratil.

Tu však pomohli ľudia - videli dvoch chlapov zodpovedajúcich popisu. Jeden z nich krvácal na hlave. Od „miestnych" sa dozvedeli i to, že istý obyvateľ obce viezol oboch podozrivých osobným autom smerom na Prešov. Na nepriedušne kontrolovanej ceste ho zastavili. Potvrdil, že dvaja muži mu za odvezenie do Prešova dali 600 Sk. Prečo by takú výhodnú zákazku nezobral?

S trochou šťastia policajti našli aj prešovský byt, v ktorom sa páchatelia ukryli. Na miesto v absolútnej tichosti prišli príslušníci Pohotovostného policajného útvaru (PPÚ). Všetci vedeli, že muži, ktorých hľadajú, sú bezohľadní, ozbrojení gangstri, ktorí sa neštítili dvoch vrážd policajtov a v danom okamihu už nemajú čo stratiť. Iba svoj život. Nikto nemohol vedieť, koľko osôb je v byte a povinnosťou veliteľa PPÚ je dbať, aby pri zásahu neprišli o život zadržiavané osoby, ale najmä členovia zásahovej jednotky a osobitne nezainteresované osoby, ktoré v byte mohli byť.

Podarilo sa. Muži, z ktorých sa vykľuli dvaja Bielorusi, nestihli ani vystreliť. Nestrieľali ani príslušníci PPÚ a tak Bielorusov dostali do rúk živých. Ťažko sa vžiť do pocitov policajtov, ktorí mali v rukách potenciálnych vrahov vlastných kolegov. Verte, v takých chvíľach je ťažké ovládnuť hnev a udržať prst na spúšti bez pohnutia. Od vrážd do zadržania dvoch mužov uplynulo ani nie štyri a pol hodiny.

Vo večerných hodinách zadržali príslušníci hraničnej a cudzineckej polície na priechode vo Vyšnom Nemeckom tretieho muža, ktorý mal s oboma mladými Bielorusmi blízky kontakt. Rozbehla sa vyšetrovacia mašinéria, rutinné zabezpečovanie dôkazov a prvé výsluchy. Všetko nasvedčovalo, že traja zadržaní sú len časťou väčšej organizovanej skupiny cudzincov.

Na pohrebe celé Košice súcitili s dvoma vdovami a troma maličkými polosirotami. Odborový zväz polície vyhlásil zbierku na pomoc rodinám zavraždených policajtov - inšpektorov in memoriam.

ONDREJ ŠIMÚNY