Sme veľmoc minerálnych vôd

Martin Szentivány, rodák z Liptovského Jána, profesor na niekoľkých univerzitách - v Štajerskom Hradci, Mníchove, Košiciach a najmä v Trnave - kde prednášal matematiku, logiku, hebrejčinu, fyziku, kanonické právo, biblické vedy a iné, vydal roku 1689 knihu pod názvom O PODIVUHODNÝCH SILÁCH A VLASTNOSTIACH VôD. Píše v nej predovšetkým o pozoruhodných vodách na našom území.

Okrem iného aj toto:
„Kyslé pramene alebo kyselky sa hodne vyskytujú v Uhorsku a majú pôvod v tom, že ich žily prechádzajú cez sódové miesta. Medzi nimi tie, ktoré sú v Tekovskej stolici neďaleko Levického hradu, majú tú zvláštnosť , že stratia na sile, ak ich tí, čo ich naberajú, neprinesú domov v plnej nádobe.“
Ale už približne 150 rokov pred Szentiványm vydal knihu o minerálnych vodách v Uhorsku, predovšetkým na našom území, Juraj Wernher, básnik, verejný činiteľ, uznávaný praktický lekár a liečiteľ z Prešova. Aj jeho kniha má v titulku slovo podivuhodné: O PODIVUHODNÝCH VODÁCH UHORSKA.
Len máloktorá krajina je taká bohatá na žriedla minerálnych vôd ako naša. Odborníci preskúmali vyše 2300 prameňov, z nich podľa normy ako minerálne označili vyše 1200.
Minerálne pramene sú na Spiši, v Liptove, v povodí Váhu, na východnom Slovensku i celkom na juhu. A všade je ich veľa. No predsa len - kde najviac? Vedie okres Liptovský Mikuláš. Eviduje 161 prameňov. Druhý, okres Trenčín tiež vo svojich pôvodných hraniciach, ich má menej, ale aj tak ešte veľa: 91. V tesnom závese je okolie Banskej Bystrice - 84 prameňov.
Z akých hĺbok je potrebné čerpať minerálne vody? Mnohé vy-vierajú na povrch. Po väčšinu netreba siahať hlboko, sotva niekoľko metrov. Napríklad jeden z prameňov Salvatorky je iba štyri metre pod povrchom. Niektoré majú žriedlo niekoľko desiatok metrov pod zemou.
Nad území medzi Čerínom a Dolnou Mičinou sa pri vŕtaní dostali do hĺbky 56 metrov. Vytryskol tam mohutný stĺp vody do výšky 25 metrov. Výdatnosť spočiatku priam neuveriteľná - 300 litrov za sekundu, čo je mnohonásobne viac, ako majú iné pramene. Nové navŕtané žriedlo ovplyvnilo pramene v okolí, dokonca i v kúpeľoch Sliač. Museli ho teda upchať.
No najhlbšie siaha jeden z prameňov známej Fatry - do hĺbky 1300 metrov.
Minerálne pramene veľmi nedbajú na nadmorskú výšku územia, a nájdu si sídlo hocikde. Žriedla sú vo Vysokých Tatrách i na rovine pri Leviciach 135 metrov nad morom. Zo známych minerálok si treba najvyššie ísť po Salvatorku: 518 metrov.
Minerálne vody, ako vieme, sú také vody, v ktorých sú rozpustené nerastné, minerálne látky a plyny. Ak je v nich napríklad vyše 180 miligramov horčíka v litri, pôsobí taká voda ako biostimulátor, čiže už značne ovplyvňuje životné procesy. Vo svete jestvuje len málo minerálnych vôd s takým vysokým obsahom minerálií, ako sú naše.
Aké minerálie sú najbohatšie zastúpené v našich vodách?
Na Slovensku sú najrozšírenejšie uhličité pramene. Kysličník uhličitý je zastúpený takmer vo všetkých našich minerálnych vodách. A predovšetkým ako prejav dohasínajúcej sopečnej činnosti, v geologicky nedávnej minulosti na našom území neobyčajne živej.
Uhličitých prameňov, ktoré voláme kyselky, je na Slovensku 797. Najväčšmi bublinkuje korytnický Jozef. V litri vody má 3319 mg kysličníka uhličitého. Korytnická minerálka drží ešte jeden rekord. Vyviera ako najstudenšia na našom území: dosahuje 5 stupňov Celzia.
Sírnych vôd evidujeme na Slovensku vyše 200. Najväčšmi „rozvoniava“ tá zo Smrdákov na Záhorí. Sírovodíka je v nej 673 mg/l. Nielen u nás, ale azda ani v Európe jej nemôže konkurovať iná. Druhá v poradí u nás, v Dudinciach, má zastúpenie podstatne nižšie - 13,5 mg/l.
Tretie najrozšírenejšie pramene na Slovensku sú železnaté. Evidujeme ich vyše 70. V západných krajinách minerálkam holdujú čoraz väčšmi. Najviac vo Francúzsku, kde na jedného obyvateľa pripadá 105 litrov ročne. U nás približne desatina toho. Spotrebujeme ich oveľa menej ako napríklad piva. Pritom sú minerálky u nás azda najlacnejšie na svete...

Ladislav Švihran