Slovenská horčica v ohrození

Slovenská horčica z Liptovského Mikuláša sa už desaťročia teší veľkej obľube Slovákov. Na Liptove sa začala vyrábať už pred 60 rokmi, pod dnešným názvom ju poznáme 13 rokov. Ročne sa u nás skonzumuje takmer 5 miliónov balení obľúbenej plnotučnej verzie tejto pochúťky. Jej výrobca, spoločnosť SNICO, sa roky snaží o zachovanie slovenského pôvodu všetkých surovín na jej výrobu, ale je to z roka na rok ťažšie. Pestovanie horčičného semena je na ústupe, je náročné získať surovinu v požadovanej kvalite a množstve. Posledné odhady hovoria o tom, že ani tento rok sa situácia nezmení. Úroda horčičného semena na Slovensku v roku 2021 bola slabá a výrobca musí hľadať základnú surovinu na iných trhoch.

Na Liptove vsadili na kvalitu

Receptúra klasickej plnotučnej horčice z Liptova  sa nemení už desaťročia. Obľúbená chuť celých generácií Slovákov ostáva rovnaká, menšie zmeny nastali len v pozitívnom smere, a to vo vylúčení akýchkoľvek chemických prísad. Už takmer 30 rokov si pochutnávame na prírodnom zložení liptovskej horčice, čo si ale vyžaduje vysoké nároky na hygienu pri výrobe a na kvalitu základnej suroviny- teda horčičného semena, ktoré musí byť úplne čisté a spĺňať vysoké štandardy kvality. A práve to sa často stáva „kameňom úrazu“ pri snahe o zachovanie slovenského pôvodu surovín.

Pestovanie horčičného semena

Najväčší rozmach zažilo pestovanie horčice bielej na Slovensku začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy dosahovala aj vysokú kvalitu. Dnes sa u nás pestuje  na pár tisíc hektároch, pričom celková výmera ornej pôdy na Slovensku je asi 1.350000 hektárov. Horčica biela, lat. Sinapis alba, je pritom nenáročná plodina, ktorá má veľa benefitov. Okrem využitia v potravinárstve, v konzervárenskom a farmaceutickom priemysle, má veľké využitie aj pri tzv. zelenom hnojení.

Prečo sa pestovaniu horčice na Slovensku nedarí?

Dôvody sú rôznorodé. Niektoré súvisia s počasím, kedy silnejšie dažde v období zberu zapríčinia nevyhovujúcu sýtosť farby horčičného semena a plesne. Problémom môže byť tiež nižšia výnosnosť úrody na hektár oproti iným plodinám a chýbajúce technológie na spracovanie úrody- čističky a triedičky. Ak sú pestovatelia nútení zaslať úrodu na prečistenie pred výkupom do zahraničia, náklady sa im tým neúnosne zvýšia. Preto sa rok po roku pestovanie horčice na potravinárske využitie na Slovensku znižuje. Slovenská produkcia horčice preto zďaleka nedokáže pokryť dopyt domácich spracovateľov. A to čo sa týka kvantity ako aj kvality. Napriek stúpajúcemu dopytu slovenských spracovateľov a výrobcov horčice preto dnes musíme horčicu na Slovensko dovážať z iných krajín.

Kto podá pomocnú ruku?

Jedným z dôvodov prečo sa slovenskí pestovatelia odvracajú od pestovania horčice, a iných plodín je aj dotačný systém, ktorý chtiac- nechciac podporuje vznik monokultúr. Kvôli vyššej rentabilite sa pestovanie sa orientuje na úzky okruh plodín, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Riešením sú dlhodobé systémové opatrenia a úprava podnikateľských a podporných podmienok v sektore agropotravinárstva na Slovensku.