Slnovrat prebúdza včely k životu

Väčšina ľudí je presvedčená, že včely žijú veľmi krátko - iba niekoľko týždňov - a vďaka svojej neutíchajúcej usilovnosti celkom vyčerpané zomierajú. Jedna nemecká výskumníčka dokonca zrátala, že im životná energia vystačí na nalietanie osemsto kilometrov, a potom, vysilené, sa počas letu zrútia na zem, kde zahynú...

V prírode je málo dejov, ktoré sa dajú jednoducho merať metrom a biológia včiel je taká zložitá, že ju určite nemožno vyjadriť počtom nalietaných kilometrov na včelom tachometri. Ak sa neodborník pozrie na plást na jar alebo v lete, bude presvedčený, že všetky včely sú zdanlivo rovnaké. Dôležité je, že práve len "zdanlivo", pretože každý včelár vám počas sezóny ukáže včely mladé i staré. Anatomicky, a predovšetkým biochemicky však možno všetko dokázať ešte nápadnejšie.

ŽIVOT VČlELKY
Včely robotnice, ktoré sa liahnu od marca do druhej polovice júna, žijú priemerne šesť až osem týždňov. Robotnice, ktoré sa liahnu od júla do konca sezóny, do októbra, žijú šesť až osem mesiacov, teda desaťkrát dlhšie než ich predchodkyne. Tie prvé, krátkoveké, nazývajú včelári letné včely, dlhoveké, ktoré musia prežiť nepriazeň studenej jesene a ešte studenšej zimy, nazývajú včely zimné.

V čom sa odlišujú dlhoveké zimné včely od svojich letných družiek? Predovšetkým majú viac tuku v tkanivách. Jednak v tuku, ako aj v krvi včiel - v hemolymfe je vysoký obsah bielkovín. Hltanové žľazy majú vyvinuté iba stredne, nie tak dokonale ako letné včely, napriek tomu ich obsah bielkovín je významný pre vývoj najskorších generácií včiel, ktoré sa liahnu v malom množstve už počas zimy v zimnom strapci včiel. Získať peľ pre tieto mladé včely nie je zo zasneženej krajiny možné, ale zásoba bielkovín v hltanových žľazách je pre ne dostatočná.

ÚPLNY TAJOMSTIEV
Dlhoveké včely počas sezóny menia aj svoje správanie. Na jeseň sú pokojnejšie, pomalšie, menej útočné. V spotrebe potravy sú nápadne hospodárne, akoby tušili, že príde obdobie krutej zimy. Samy to samozrejme nezažili, ale v rodovej pamäti, v génoch, majú túto skúsenosť zachovanú. Predĺženie veku včiel by malo veľký hospodársky význam. Preto sa študujú činitele, vyvolávajúce zmeny v dĺžke včelieho života. Pre vedcov je to zatiaľ príliš tvrdý oriešok. Nepochybne tu hrajú úlohu ukazovatele genetické, teda vnútorné, rovnako ako ukazovatele vonkajšie, vplyvy prostredia. Z vonkajších činiteľov sa nepochybne dokázal vplyv dĺžky slnečného svitu na vznik zimných včiel. Je dokázané, že sa začínajú rodiť až po letnom slnovrate. Ktorým zmyslom vnímajú včely slnovrat, nevieme, ale že ho vedia vnímať veľmi citlivo, je isté. Napríklad, až po zimnom slnovrate, zomknutá vo vnútri úľa v chumáči včiel, začne matka znášať prvé vajíčka. Ak tento rozmnožovací proces rozdelíme na jednotlivé fázy, opakujú sa vždy zhodne. Matka strčí hlavu do pripravenej bunky, svojimi tykadlami skontroluje jej pripravenosť pre prijatie vajíčka, vytiahne hlavu, obráti sa, vnorí do nej zadoček a kladie vajíčko. Potom vytiahne zadoček a postupuje ďalej k ďalšej voľnej bunke. Ak by sme jej činnosť v ktorejkoľvek fáze prerušili, začala by celý cyklus od začiatku. Podobne je to aj u včiel, ktoré čistia bunky, kŕmia plod a nové dielo stavajú s presnosťou skúsených staviteľov. Nikto ich to nenaučil, všetko majú vrodené. Inak je to, keď včela prvý raz opustí svoj rodný úľ. Poletuje vonku obrátená hlavou k jeho prednej stene a vo vzduchu opisuje akési kruhy. To už je začiatok učenia. Ešte kým dospeje do ďalšej vývojovej fázy, keď sa stane lietavkou, musí sa naučiť poznať polohu svojho úľa.

ZMYSLY USILOVNÝCH ROBOTNÍC
Vzhľadom na to, že včela má viac zmyslov než človek, nie je jednoduché preniknúť do jej sveta. Napriek tomu sa zistilo, že celá činnosť vo vnútri úľa, ktorá je vlastne nemenná, je včelám vrodená, zatiaľ čo všetko, čo sa odohráva mimo úľa, sa musia naučiť. Celou svojou existenciou sú včely odkázané na rastliny. Vyhľadávajú kvety, z ktorých zbierajú nektár, peľ, medovinu či propolis. Znaky a charakteristiky mnohých rastlín sa musia naučiť spamäti. Najľahšie si včely zapamätajú vôňu. Vedia ju rozoznať vo veľmi jemných odtieňoch a najlepšie si pamätajú geránie. O farebnom videní včiel netreba pochybovať, veď musia vidieť farebné terče kvetov. Ich vnímanie farieb je však posunuté do oblasti ultrafialového svetla, ktoré my nevidíme. Včely najlepšie vnímajú, okrem ultrafialovej, modrú a žltozelenú farbu. Na to, aby si navždy zapamätali určitý kvet, im stačí len dvojsekundový pohľad. Oveľa horšie na tom sú s poznávaním a učením sa tvarov a veľkosti kvetov. Včely sú totiž také krátkozraké, že ľudské oko vidí stokrát lepšie. Obdivuhodný je zmysel včiel pre čas. Majú v sebe zabudovaný budík, ktorý funguje po celý život s úplnou presnosťou, dokonca aj v noci. Po narodení si ho však musí včela raz navždy nastaviť podľa polohy slnka alebo aspoň roviny polarizovaného svetla oblohy. Ak včelár prevezie svoje úle do iného časového pásma, trvá včelám niekoľko dní, kým v sebe posunú hodinky. O budíku vo včelách sa môže každý včelár presvedčiť, ak im po niekoľkých dňoch ponúkne vždy v rovnakom čase misku s cukrovým roztokom. Keď prestane, budú sa včely presne v tomto čase vracať a márne hľadať obľúbenú  pochúťku.

SAMOZREJMÁ NEVERA
Strážkyne úľa kontrolujú vracajúce sa lietavky podľa špecifickej vane, charakteristickej pre všetkých obyvateľov jedného úľa. To nie je nič nové, ale v poslednom čase sa podarilo zistiť aj to, že vo vnútri úľa vedia veľmi presne rozoznať svoje vlastné sestry od nevlastných. Je známe, že včelia matka sa pári s niekoľkými trúdmi. V úli sa potom rodia robotnice potomkovia niekoľkých otcov, teda vlastné a nevlastné sestry. Človek ich môže iba veľmi ťažko rozoznať, zato včely ich rozoznávajú celkom neomylne a vlastné sestry pri krmení jednoznačne uprednostňujú. Toto správanie je im vrodené. Je ešte veľa iných vecí, ktoré sa musia včely naučiť a je pre ne šťastím, že sú pomerne učenlivé. Vzhľadom na užitočnosť včiel je to však šťastie aj pre človeka.