
Slnko v sieti
Pod nami sa ligoce obrovská hladina Tichého oceána ako veľké zrkadlo posiate tieňmi bielych mráčikov zoradených úhľadne do rovných brázd ananásovej vňate. Lietadlá na druhom najväčšom ostrove havajského súostrovia, Maui, pristávajú v rozľahlom údolí, na miestach, ktoré pred miliónmi rokov pokrýval oceán, kým sa úpätia oboch sopiek vysunuli nad jeho hladinu. Maui je vďaka tomuto údoliu nazývaný ostrovom údolia. Ich tieňohra je nekonečným divadlom na smaragdových stráňach, v spiacom gigantickom kráteri Haleakala, na bielych, čiernych či červených plážach, alebo na samotnej hladine Pacifiku. Podľa sklonu slnečných lúčov menia biele oblaky farbu od pastelových až po odtiene sivej, až kým sa krátko po súmraku nezahalia do úplnej tmy a oblohu vystrieda koberec hviezd.
KDE SÍDLIA BOHOVIA
Pristávame nad zelenými plantážami cukrovej trstiny. Vysokou trávou so sladkým šťavnatým obsahom sa preháňa vietor a mení obrovské pole na ihrisko tieňa a lesku. Centrálne údolie, ktoré spojilo obidve sopečné hory Puu Kukui a Haleakala tvorí dnes poľnohospodárske a priemyselné zázemie ostrova s dvoma navzájom prepojenými mestami, Kahului a Wailuku. Vlhký vzduch tu vonia morom i všadeprítomným sladkým dymom z blízkeho cukrovaru. Zatiaľ čo vrcholok spiaceho krátera Halecakala sa nepravidelne odhaľuje z ľahkého oblačného prsteňa, v západných horách ostrova výdatne prší z ťažkých čiernych mračien. Dve celkom odlišné tváre Maui. Západu ostrova kraľuje vrchol Puu Kukui, druhé najvlhkejšie miesto Ameriky, obklopený priepasťami ostrých skál a údolí, večne zelených, s legendárnym sídlom havajských bohov a vládcov, s posvätnou horou falického tvaru loa, s vodopádmi a riečkami. Údolie Lao je odľahlým svetom od východnej časti ostrova. Tej dominuje jeden z najväčších spiacich vulkánov zemegule, Haleakala, v ktorého útrobách leží ukrytá pustá mesačná krajina so sporadickými stopami života. Cestou k západnému pobrežiu Maui, ktorá dávno stratila čaro objaviteľov, márne hľadám aspoň symbolické stopy po Cookovej búrkami polámanej plachetnici Resolution, z ktorej ostrov Maui v novembri roku 1778 prvý raz uvidela biela tvár. Niekde v týchto členitých zátokách sa kapitán Cook zišiel s Kahekilim, vládcom Maui, odolávajúceho rastúcej hegemónii hláv susedných ostrovov. Až po jeho smrti sa podarilo kráľovi Veľkého ostrova Kamehamehaovi 1., poraziť Kahekiliho syna, Kekaulikea, v krvavej bitke v posvätnom údolí Lao, a potom zjednotiť celé súostrovie pod svoju vládu. Kráľ Kamehameha II., syn zjednotiteľa, potom v r. 1820 presunul svoj kráľovský dvor z Veľkého ostrova v Kailua/Kona práve sem, na západné pobrežie do dediny Lahaina.
RAJ LAPAČOV VĹN
Dnešná Lahaina už dávno nie je prístavom, ktorého význam pre lepšiu prirodzenú strategickú polohu i hlbšie vody prevzalo od polovice 19. storočia Honolulu, na ostrove Oahu. Zostala jediná historická plachetnica Kartagiňan, pripomínajúca slávne dni rozkvetu, keď tu v rytme vĺn škrípal les sťažňov až štyroch stoviek veľrybárskych plachetníc. Ani sa nechce veriť, že toto pokojné mestečko prežilo časy kráľovského dvora i najvýznamnejšieho veľrybárskeho prístavu v Pacifiku. To všetko už odniesol čas. Lahaina však nestratila svoju zvláštnu poéziu, čaro i vôňu. Za udržiavanými zvyškami historických stavieb, múrmi bývalého opevnenia z koralových útesov, budovou súdu, za hrobkami havajských kráľovských rodín a svätýň japonských prisťahovalcov sa život, obzvlášť nočný, odohráva pozdĺž Front Street a malého prístavu nalepeného k námestiu. V podvečer, kým morský vietor ehukai ochladí Lahainu, priplávajú biele motorové rybárske člny s úlovkami exotických tvarov a farieb, ale aj mien mahimahi, oho, ahi, onowahoo, mečúňov, žralokov. Mimochodom zo všetkých najexotickejší názov má koralová rybka, symbol štátu Havaj: kumuhumunukunukuapua'a. Pozdĺž ostrova je niekoľko známych miest pre najpopulárnejší šport a kratochvíľu Havajcov surfing a aj tu v blízkosti prístavu sa v každú dennú hodinu hemžia telá s pestrofarebnými doskami chytajúce najvyššie a najdlhšie vlny. Z lahaokinskej pošty, obklopenej haldou kokosových orechov, môžete poslať orech kamkoľvek. Cena poštovného je 9,95 USD. Kokosový orech z Lahainy, Maui, na ktorom je napísané Vážený pán, či pani ... Rovnako ako Kahului aj Lahaina sa každé ráno prebúdza do hustého žltkastého dymu zo starého cukrovaru. Dym sadá do obrovskej koruny 120 rokov starého banyanu (ficus benghalensis), dovezeného z Indie. Najväčší banyan v štáte Havaj poskytuje dokonalý tieň na odpočinok robotníkom cukrovaru, rybárom či zberačom z ananásových plantáží. Je však aj miestom jarmoku, výstav, slávností luau, pouličných koncertov hudobníkov, skrýšou pofidérnych existencií. Jeho rozľahlé koruny zažili veľa detských hier. Tu môžete počuť ukulele, rovnako ako nahlas čítanú poéziu či vykladačov biblie, zatiaľ čo nad vami, v nepriepustnej korune neutícha spev vtákov mynah. Tento huriavk je však najlepšie pozorovať z baru alebo z terasy dreveného hotela Pioneer Inn, z nárožia prístavu a námestia.
Pioneer lnn, postavený roku 1901 členom kanadskej jazdeckej polície, G. Greelandom, bol až do 5O-tych rokov jediným miestom na pokojné prenocovanie. Dodnes si zachoval atmosféru lenivých obrátok stropných ventilátorov, sentimentu a romantiky starých čias, stien vyzdobených náčiním lovcov veľrýb, obrovských vorvaňov, ktoré do vad Lahainy každú jar priplávajú v stovkách. Z korytnačích pancierov zavesených v jedálni uvarili určite nejednu polievkovú hostinu. Steny štýlovo zariadených izieb by mohli rozprávať. Práve odtiaľ unikal pred neznesiteľnými komármi spisovateľ Jack London. Práve tu trávili čas slávne tváre filmového plátna Errol Flynna a Spencer Tracy. Je naozaj ťažké nepodľahnúť rytmu i šarmu Lahainy a nevzdať sa ostatných miest, ktoré učarovaná Maui ponúka.
OSTROV LEGIEND
Ostrov Maui nesie meno najobľúbenejšieho havajského boha, syna bohyne luny, Hiny, podľa jednej z mnohých legiend to bol práve Maui, ktorý spútal slnko, aby sa tak neponáhľalo po obzore a stihlo zohriať zem, nechalo dozrieť plody farmárom, pomohlo za svetla zasiať i pozberať úrodu, rybárom pochytať svoje úlovky a ženám usušiť ich vypraté lykové rúcha kapa ešte pred súmrakom. Chrabrý Maui si počkal na svitanie a s pomocou 16 lás spútal každý lúč vychádzajúceho slnka. Spútaný žeravý kotúč prosil o milosť a sľúbil, že sa bude ponáhľať pomaly. Maui potom slnko pustil zo zajatia, nechal mu len niekoľko lán voľne priviazaných k lúčom, aby nikdy nezabudlo. A od toho dňa vraj slnko naozaj pomalšie plynie po nebesách. Havajci sú milovníci bájok a legiend. Legenda o spútanom slnku sa odohrala na vrchole spiaceho vulkánu Haleakala, prezývaného "domom slnka". Vysoko nad oblakmi, v mesačnej krajine krátera, ktorého rozloha by obsiahla celý Manhattan.
Nechať si ujsť nádherné predstavenie, keď slnko vyháňa noc vysoko nad mraky a osvieti Lanai, Molokai, Kaho'olawe, Veľký ostrov a za úplne ideálneho počasia aj O'ahu, by bol neodpustiteľný hriech. Veď takto tu predsa čakal na svitanie aj boh Maui ... ten Maui, ktorý v inej bájke z vrcholu Haleakaly zdvihal nebesá a navždy zabránil spojeniu Wakea, boha nebies, s Papou, bohyňou zeme, ktoré by bývalo znamenalo rozdrvenie a skazu všetkého živého na zemi. Preto si Maui ctia a milujú všetci Polynézania. Haleakala je najväčší spiaci vulkán na zemeguli, týčiaci sa do výšky 3056 m, s priemerom 21 km! Neuveriteľný pokoj a posvätné ticho v rannom mraze a vetre panuje aj na jeho vrchole od posledného hnevu, ktorý v r. 1790 chrlil lávu až k južným brehom ostrova, k zátoke La Perouse. Lávové polia tu však vyzerajú už niekoľko dní staré. Vnútro vulkánu je prekvapujúco farebné, s mnohými menšími krátermi. Je dejiskom neopakovateľných sveteľných hier. Aj napriek strate pohodlia a prebdetej noci v mraze som na tvárach obalených vankúšmi a perinami z hotelových izieb nikdy nevyčítal sklamanie. Úchvatný zážitok z východu slnka, vraj jedného z najkrajších na svete, prežívate v nadmorskej výške, ktorú väčšina z nás pozná len z paluby lietadiel. Od hladiny mora vás pritom delí len necelých 60 kilometrov.
ZAKVITNE LEN RAZ
Haleakala skrýva ešte jeden ojedinelý poklad. Strieborný poklad s názvom Strieborný meč. Rastlinu hypnotizujúcu krásou, harmóniou, smutným osudom, ktorá pred príchodom dobytka, kôz, divých prasiat a vandalov rástla po stráňach vulkánu na takých plochách, že v mesačnom svite menila horu na striebornú. Strieborný meč (argyroxiphium sandwicense) havajsky ahinahina, vyrastá ako symetrický bochník dužinatých zamatových listomečov, dokonale vybavených pre život v púštnej krajine. Rastie 20 až 50 rokov, kvitne len raz za život vysokou stopkou posiatou purpurovými kvetmi. Tie potrebujú na oplodnenie hmyz a prítomnosť susednej rastliny. Počas jedného mesiaca ahinahina odkvitá a navždy odumiera. Strieborný meč vďačí za svoj havajský názov bohyni luny či slovu hina - šedivý. S výnimkou Veľkého ostrova je Maui jediným miestom na svete, kde sa nachádza. Dnes tu vedecky sledujú aj populáciu os a mravcov, ktoré ničia hmyz schopný opelenia tejto krásky.
Západná vonkajšia strana Haleakaly patrí k najúrodnejším na ostrove. Vďaka častým dažďovým prehánkam, hmlám i intenzívnemu slnečnému žiareniu sa tu darí nielen eukalyptovým hájom, exotickým plantážam mnohých druhov dovezenej protey, ba dokonca i vínnej réve. Najviac však prekvapia rozľahlé pastviny plné stád dobytka a koní. Za ananásovou plantážou, fialovo kvitnúcimi stromami jacarandas, porom cukrovej trstiny a cintorínom leží v úpatí Haleakaly mestečko havajských kovbojov Makawao Paniolos. Okolo hlavnej ulice Baldwin avenue sú pod eukalyptami, štíhlymi palmami i bambusom narovnané hranaté priečelia domov ako z filmových kulís Divokého západu.
Vari nikde som zatiaľ nevidel v takom rozsahu obchod veštkýň, vyznavačov tarotu, okultných vied, astrológov, špiritualistov a všetkých ostatných podvodníkov s psyché. Transformačná astrológia, hypnoterapia...Môžete sa tu opäť narodiť, liečiť sa farbami, zlepšiť svoj zrak. Ešte šťastie, že aspoň niekomu tu zostal zdravý rozum. Nápis majitera mexickej krčmy "Príď sa najesť, inak umrieme od hladu obaja... " ma zahrial na duši v tom raji duševných povaľačov. Makawao je zvláštne, malebné mestečko, plné pickupov, s občasným dupotom pravých konských podkov, aj so správnymi kolmi na priviazanie koňa pri pošte alebo general store.
ŠTEDRÁ BOHYŇA PLODNOSTI
85 kilometrov dlhá cesta z Kahalui do "nebeskej" Hany sa nedá prejsť za menej než tri hodiny. Zakrúti sa 617-krát, prevezie vás po 56 jednosmerných mostíkoch. Ale nech je Hana akokoľvek nebeská, ubezpečujem vás, že tých zákrut budete mať plné zuby, najmä na spiatočnej ceste. Až do roku 1926 bolo mestečko Hana úplne odrezané od zvyšku ostrova. Cesta vedie nedoziernou botanickou záhradou, tropickým vegetačným rajom. Sýte odtiene zelených svahov prerušujú stuhy úzkych vodopádov miznúcich v plytkých tôňach, cez ktoré vás prenášajú práve tie kamenné mostíky. Bambusové háje striedajú štíhle kmene papayi, orechovníku koa a kukui, banánovníky, stromové prasličky skrývajú vo svojom tieni voskové kvety anthúrií či tahitského zázvoru, ibišky či divé halecónie. Na miestach, kde sa prudké svahy pobrežia znižujú pomaly do úrodných údolí, ležia rybárske osady, nad ktorými hliadkujú ojedinelé palmy. Brehy čiernej lávy lemujú palmovité stromy s vysoko čnejúcimi koreňmi pandany (pandanus odoratissmus), havajsky hala. Pripomínajú večných chodcov. Zavlažované políčka s plochými listami mnohoúčelovej plodiny taro, ohraničené blatistými hrádzami, neklamú, že ste naozaj v Polynézii. Primitívne stánky či plechovky pri ceste ponúkajú od orchideí až po údené plody chlebovníka. Stretol som tu rodinu rybára, rozžiarenú nad čerstvým úlovkom langúst. Tu sa hladom nezomiera. Možno preto je Hana nebom na zemi.
Juraj Blecha